Africký futbalista roka, víťaz Ligy majstrov, šampión v anglickej Premier League a neodmysliteľná súčasťou ofenzívej trojky červeného klubu z Anfieldu. Môže Mané v budúcnosti získať aj Zlatú loptu?
Je zvláštnym znakom vývoja Sadia Maného ako futbalistu, že sa nebičuje tak tvrdo ako predtým. Ako tínedžer do toho dával absolútne všetko. Ale moderný Mané vie, ako na sebe rozumne pracovať. V Métach hrával iba každých pár týždňov, ale v Liverpoole, ktorý hrá zápasy v trojdňových intervaloch, sa musí vedieť rýchlo zotavovať a pristupovať ku svojim povinnostiam s rozumom.
Zároveň má však úprimnú správu pre každého tínedžera, ktorý si chce svoju prácu na ihrisku zľahčovať. „To je skutočná chyba,“ tvrdí Mané. „Keď si mladý, musíš to využiť naplno a pracovať ešte viac. Všetko, čo som dokázal, je výsledkom mojej tvrdej práce v mladosti.“
„Bol to vychovaný chlapec, roztomilý, ale nikto mu nemohol stáť v ceste. Na to jednoducho nemal čas. Jeho charakterová sila je veľmi výrazná a to je tiež jeho silná stránka. Nech je Sadio kdekoľvek, vždy sa dokáže presadiť,“ povedal Pierre Bouby, jeho bývalý tímový kolega v Métach.
Maného mládežnícky tréner v Métach Olivier Perrin, ktorý neskôr trénoval aj jeho materský klub v Senegale, ho opísal ako „vlastníka sily, ktorá vychádza z jeho vnútra, ale aj z jeho pozadia a cesty, ktorú prešiel“.
„Pre Senegalčanov,“ povedal Perrin, „úspech súvisí aj s rodinou. Musíte pre nich urobiť všetko a to ide nad rámec toho, čo v Európe dokážeme pochopiť. To je zdroj motivácie, ktorú nemáme. Ako sám Mané raz povedal - 'Môžete povedať neviem, kam idem, ale nemôžete povedať neviem, odkiaľ som'. Vždy musíte myslieť na tých, ktorí vás vychovali a pomohli vám.“
Dedina Bambali leží na jednej z rozsiahlych kriviek rieky Casamance na juhozápade Senegalu. Pre Maného je toto domov. Jeho ulice sú pokryté plagátmi, ktoré hráča označujú ako „pýchu národa“. Moussa Ndione, učiteľ a tréner prvého klubu Maného, Mansacounda de Bambali, sa sťažuje, že ich ihrisko je „nerovnomerné a križujú ho deti i domáce zvieratá“. Možno to nebude musieť znášať oveľa dlhšie, pretože Mané popri slamených a plechových strechách už financoval novú školu, nemocnicu i mešitu vo svojom rodnom meste. Jediným problémom je, že príliš veľa detí mešká do školy, pretože sa snažia stať sa ďalším Sadiom Maném. Oblečení sú v troch stovkách dresov Liverpoolu, ktoré im senegalský hráč poslal.
V mešite je portrét Maného otca, imáma, ktorý zomrel, keď mal Sadio 11 rokov. Vychovávala ho jeho matka, strýko a babička. Jeho početná rodina - okolo 45 ľudí - teraz žije v sídle, ktoré pre nich Sadio vybudoval.
Jeho strýko Ibrahim Touré spomína, ako kričal na Maného, keď odmietal pomôcť pri zbere úrody. „Budem uznávaným futbalistom a už viac nebudete musieť pracovať na poliach. Povedal som mu: To je kravina. Ako uspeješ? Nie som bohatý, aby som ťa poslal do škôl. Priznávam, jeho snu som neveril.“
Keď mal takmer 16 rokov, Mané utiekol do Dakaru, hlavného mesta Senegalu, aby začal hľadať futbalovú slávu. V tínedžerskom štýle si schoval svoju športovú tašku do vysokej trávy pred svojím domom a o svojom pláne povedal iba svojmu najlepšiemu priateľovi. Jeho plány boli rýchlo odhalené, ale za prísľub za ukončenie školského roka získal povolenie na uskutočnenie svojho sna.
V roku 2009 ho videli hrať na regionálnych majstrovstvách v Mbour, 80 kilometrov od Dakaru, a pozvali ho, spolu s ďalšími stovkami mladíkov, na policajnú akadémiu v hlavnom meste. Mané spomína, že "starý muž" bol prekvapený, keď sa pred ním objavil vo svojich roztrhaných, zošitých čižmách a dosť zvláštne vyzerajúcich šortkách. Ale Abdou Diatta, skaut z miestnej akadémie Génération Foot, trvá na tom, že jeho počiatočná skepsa bola v skutočnosti dôsledkom Maného extrémnej zdržanlivosti. Súhlasí však s tým, že bol očarený ihneď ako uvidel mladíka v akcii. Maného akadémia prijala a bol na ceste stať sa medzinárodným futbalistom. Napriek tomu sa každé leto vracal domov, aby pracoval na ryžových poliach.
„Videl som v ňom vlastnosti špičkového hráča - rýchlosť, dribling či schopnosť prekonávať obranu súpera,“ uviedol Jules Boucher, bývalý záložník Senegalu, neskôr tréner v Génération Foot. Mané dostal krídla a akadémia - ktorú pred deviatimi rokmi založil bývalý profesionálny hráč Mady Touré s listom papiera, stolom, dvoma loptami a niekoľkými nápadmi - už vedela, že objavila futbalový diamant.
Chlapci, ktorí hrajú v Génération Foot, snívajú o tom, že si raz zahrajú vo francúzskom futbalovom klube FC Metz. Klub je partnerom projektu od roku 2003 a aj Mané koncom roku 2009 putoval na cestu do akadémie francúzskeho klubu, ktorý leží blízko hraníc Francúzska s Nemeckom i Luxemburskom. V januári 2010 už žil 18-ročný mladík v starobylom meste natrvalo.
Okrem šoku z európskej zimy bolo prvým Maného problémom zranenie, ktoré ukrýval zo strachu, že mu zničí kariéru. „Trvalo mi dva a pol mesiaca, kým som si to všimol, pretože nič nepovedal,“ povedal Perrin. „Mal pekelné zranenie slabín. Začali sme to riešiť a postupne sa to zlepšilo.“
Na jeseň 2011 strávil záložník Mét David Fleurival sobotu voľna na zápase klubovej rezervy. Neskôr navštívil trénera Dominique Bijotata a informoval ho, že v zápase videl hviezdičku, ktorá by už mala trénovať s prvým tímom.
„Perrin nám povedal, že do Mét prichádza fenomén, ale netušili sme, že je taký dobrý,“ povedal pre portál FourFourTwo bývalý obranca Mét Gaetan Bussmann. „Pamätám si, aký šťastný Sadio vždy vyzeral. Bolo to, akoby nikdy necítil žiaden tlak.“ Teraz hrá to isté, čo po príchode do Francúzska. Fyzicky je samozrejme vyvinutejší a môže hrať 90 minút v plnej intenzite. Najväčší rozdiel je však v tom, aký je výbušný na ihrisku, najmä v situáciách jeden na jedného.
„Pamätám si na jeden rezervný zápas proti Jura Sud v novembri 2011 - bolo tak chladno a hmla, že ste nevideli 20 metrov pred seba. Zápas bol takmer zrušený. Mané sedel na lavičke a nastúpil. Takmer sme ani nevideli hráčov súpera. Ozvalo sa "Dajte loptu Sadiovi." Chceli sme, aby dribloval až k súperovej bráne a skóroval. Nakoniec to nevyšlo, ale v súperovej obrane spôsobil poriadny chaos a nakoniec sme vyhrali 2:1.“
Maného debut v prvom tíme v Ligue 2 sa ukázal ako zvláštny zlom v jeho kariére. Štrnásteho januára 2012 na štadióne Stade Saint-Symphorien nastúpil 15 minút pred koncom stretnutia medzi Métami a Bastiou, ale Les Grenats napokon prehrali gólom v posledných minútach zápasu. Mladík sa však stále zlepšoval a zlepšoval, zatiaľ čo Méty išli od zlého k ešte horšiemu. Odohrali ďalších 10 zápasov bez výhry a Mané v tom čase strelil svoj prvý gól, pri májovej prehre 2:5 s Guingampom. Bolo to tesne predtým, ako Méty po prvý raz v histórii zostúpili až do treťoligovej Championnat National.
V auguste 2012 sa pozeral z okna tímového autobusu Mét, keď hráči cestovali na štyri a pol hodinový výlet do Rouenu na zápas proti Quevilly. Napokon sa táto cesta pre neho predčasne skončila a čoskoro už sedel v lietadle, ktoré ho prenieslo o niečo ďalej, ale úplne opačným smerom - do rakúskeho Salzburgu.
Toto bola prvá skúsenosť Maného s tým, že je finančnou komoditou. To leto sa dostal so Senegalom až do štvrťfinále londýnskych olympijských hier 2012 a teraz vie, že jeho vystúpenia zaujali Gerarda Houlliera, ktorý dal tip svojim novým zamestnávateľom zo Salzburgu. Méty usúdili, že cenovka vo výške 2,5 milióna eur je dostatočná na to, aby odradila potenciálnych nápadníkov o služby hráča, ktorého celková skúsenosť predstavovala 19 zápasov v Ligue 2. Mýlili sa. Ralf Rangnick, technický riaditeľ Red Bull Salzburg, bol medzi tými, ktorých očaril výkon Maného v zápase proti Tours. Méty mali zrazu na stole niekoľko ponúk v požadovanej výške a tak zvýšili cenovku na 4 milióny eur. Vypadávajúce Méty napokon podľahli tlaku rakúskeho klubu a hráča z kádra pustili.
„V Sadiovi sme videli veľký potenciál,“ povedal pre FFT športový riaditeľ Salzburgu Christoph Freund, pod ktorého vedením sa vo futbalovom svete objavili mená ako Naby Keita, Takumi Minamino či Erling Braut Haaland. „Videli sme jeho pohyb, jeho rýchlosť a to, že bol veľmi hladný po skórovaní. Keď sme ho potom stretli, bolo mi skutočne jasné, že chce urobiť ďalší krok vo svojej kariére.“
„Nebolo to však jednoduché. Bol to iný jazyk, iná kultúra. Keď hráča podpíšete, poznáte jeho vynikajúce atribúty, ale nemôžete si byť stopercentne istí, že sa všetko vyvinie presne tak, ako chcete. Keď tu Sadio začínal, jeho pokrok bol enormný.“
Muž, ktorý práve prevzal vedenie salzburgského klubu, Roger Schmidt, sníval o tom, že raz bude trénovať tím ako je Borussia Dortmund. Mané sa tak musel rýchlo prispôsobiť jeho náročnému systému hry.
„Sadio pracoval systematicky. Rýchlo sa naučil gegenpress, ktorého cieľom bolo získať loptu čo najskôr po tom, ako sme ju stratili,“ povedal stredný obranca Salzburgu Andre Ramalho.
„Bol to skvelý človek, ktorý mal neuveriteľné srdce. Brazílčania a Afričania si takmer vždy rozumejú. V klube bolo niekoľko ľudí, ktorí mu pomohli aj mimo ihriska a odvtedy spolu zostali v kontakte.“
Mustapha Mesloub bol tým hnacím motorom, ktorý napokon Salzburg posunul ďalej a Mané ho označil „ako svoju skutočnú rodinu“. Mesloub Manému tlmočil a tiež s ním chodil na obedy či večere. Mesloubova žena sa o Maného starala a občas mu vyprala oblečenie. „Nikdy nezabudnem na túto etapu môjho života,“ povedal útočník.
„Prvý rok Sadia v klube bol zároveň prvým pre nášho nového riaditeľa Ralfa Rangnicka a trénera Rogera Schmidta,“ dodal Ramalho. „Z hľadiska výsledkov to nebolo najlepšie - prehrali sme kvalifikáciu Ligy majstrov, skončili sme druhí v lige a vypadli sme z domáceho pohára už v semifinále. Nasledujúci rok však už všetko klaplo a všetci sa dostali na vyššiu úroveň - vrátane Maného.“
V sezóne 2013/14 si zahral Salzburg skupinovú fázu Európskej ligy a vyhral všetkých šesť duelov. Najväčší rozruch ale spôsobil priateľský zápas v januári 2014 proti Bayernu Mníchov Pepa Guardiolu. Red Bull Arena sa vypredala po prvýkrát od Majstrovstiev Európy v roku 2008. Výhra 3:0 bola pre Ramalha „nezabudnuteľným zápasom“.
„A to sme ešte zahodili pokutový kop!“ povedal obranca so smiechom. „To, čo Mané v tom zápase predvádzal, bolo niečo vynikajúce. V ten deň mi bolo ľúto obrancov Bayernu - bol jednoducho nezastaviteľný.“ Mané vsietil prvý gól už po 13 minútach, vybojoval penaltu pre druhým gólom a založil akciu pri treťom presnom zásahu. Guardiola dostal darček, ktorý neskôr nazval „dobrou lekciou“, ku svojim 43. narodeninám.
O niečo neskôr spravil Salzburg ďalší dobrý dojem v prvom vyraďovacom kole Európskej ligy, keď v dvojzápase zničil Ajax celkovým skóre 6:1 a Mané sa strelecky presadil v oboch dueloch. Už vtedy začal Senegalčana sledovať aj manažér Dortmundu Jurgen Klopp.
Salzburg chcel, aby sa Mané stal ich lídrom v sezóne 2014/15, v ktorej si chceli zahrať minimálne v skupinovej fáze Ligy majstrov, ale Rangnick narazol na hráčovho pána Hydea: Mané vynechal tréning a dokonca aj druhý zápas play-off Ligy majstrov, ktorý Salzburg napokon v Malmo prehral 0:3 a zo súťaže vypadol. Potom prišla séria vzájomných urážok a Red Bull bol odhodlaný hráča predať klubu s najvyššou ponukou: Spartaku Moskva. Hráč bol zúfalý, túžil po prestupe do Dortmundu. Southampton sa v tej chvíli javil ako posledná možnosť.
„Nechcem povedať, že to bol vyslovene prípad Maného, ale mnoho hráčov v tej dobe využívalo Southampton ako svoj odrazový mostík. Klub už predal veľa úspešných hráčov, najmä do Liverpoolu. Bolo tam veľa hráčov, ktorí tvrdili, že chcú odviesť maximum pre klub, ale v skutočnosti bojovali iba za seba,“ povedal bývalý žurnalista Southern Daily Echo Adam Leitch.
Sám Mané zhrnul svoju futbalovú dráhu pomerne presne: „V Salzburgu som objavil skutočný futbal. V Southamptone som dal veci na svoje pravé miesto. Potom som bol pripravený prejsť do jedného z európskych veľkoklubov.“
„Mal v sebe faktor chaosu - pre súpera, ale aj voči svojmu vlastnému tímu,“ dodal Leitch. „Teraz ma dokáže rozosmiať, keď počujem ľudí ako tvrdia, že Virgil van Dijk sa na Anfielde výrazne zlepšil. V skutočnosti bol taký dobrý aj v Southamptone. U Maného však Liverpool kupoval skôr potenciál, než to, čo neskôr prišlo. Sadio odohral jeden zápas, v ktorom bol absolútnym svetovým šlágrom, a potom druhý, v ktorom ste si mysleli: 'Preboha, o čo tu ide?' V Southamptone ukázal viacero veľkých nepremenených šancí či zlých rozhodnutí.“
Mané nedokázal skórovať ani asistovať v 46 zo svojich 67 zápasov v drese Southamptonu v rámci Premier League a vo svojej prvej sezóne mal tendenciu zápas dopredu zabaliť, ak všetko nešlo podľa jeho predstáv. Jeho kvality sa naplno ukázali 16. mája 2015 v zápase s Aston Villou na St Mary’s, v ktorom strelil dosiaľ najrýchlejší hetrik v histórii Premier League - tri góly za dve minúty a 56 sekúnd. Mané tento zápas nazval „spúšťačom“: „Povedal som si, že už nemám právo robiť chyby. Povedal som si, že som prešiel ďalšou etapou a že odteraz je možné všetko.“
Mané získaval taktickú pružnosť. V októbri 2015 na Stamford Bridge dostal pochvalu od manažéra svätých Ronalda Koemana za to, že svojou výbornou pozičnou hrou výrazne prispel k výhre 3:1 nad londýnskou Chelsea. Pod vedením Koemana a napredovaním Maného zaznamenali svätci svoje ligové maximá - konečnú siedmu a šiestu priečku.
Ani on však nebol ušetrený od hnevu svojho šéfa. V januári 2016 prišiel v Norwichi neskoro na stretnutie svojho tímu. Leitch však tvrdí, že dôvod jeho meškania bol trochu nevinnejší. „Možno Mané nebol vždy stopercentne dochvíľnou osobou, ale neskôr som počul, že sa jednoducho stratil v hoteli a snažil sa nájsť tú pravú izbu. Ale Koemanovi sa to nepáčilo a povedal mu, aby vypadol. Nikdy nechcel, aby si nejaký hráč myslel, že môže dodržiavať iné pravidlá ako ostatní.“ Napriek tomu Maného akcie stúpali.
Mané vtedy pripustil, že sa blížil k jeho odchodu zo Southamptonu do Manchesteru United, ale v roku 2016 po ňom napokon siahol práve Liverpool. Spočiatku sa transferová čiastka 34 miliónov libier javila ako riskantná, a hoci sa Manému darilo dobre, bol to až odchod Philippe Coutinha do Barcelony v januári 2018, ktorý všetko zmenil. Klopp sa vyjadril, že s Maném spravil niekoľko súkromných rozhovorov, aby mu pomohol zvýšiť jeho sebadôveru po nevydarenom Merseyside derby z predchádzajúceho mesiaca. „Klopp mi povedal, že musí rotovať káder. Coutinho bol blízko odchodu, ale nechcel mi to povedať na rovinu. Manažér mi tvrdil, že mi dôveruje, a že časom budem hrať až do úplného vyčerpania. Napriek tomu som mu povedal, že chcem hrať ihneď, pretože [africký] Ballon d’Or bol v rovnováhe medzi Mohamedom Salahom a mnou,“ povedal neskôr Mané.
Ak bol jeho "spúšťačom" v Southamptone hetrik, tak rovnaký efekt mal na hráča Coutinhov odchod z Liverpoolu. Mané si vymenil miesto so Salahom a teraz mal svoj vlastný priestor na dýchanie. Andrew Robertson obhospodaroval ľavú čiaru a Senegalčan tak mohol začať hrať oveľa odvážnejšie. Keď bol Mané v januári nakoniec vyhlásený za Afrického hráča roka, nebolo to iba vďaka jeho lepšej hre.
„Predtým bol iba šoumenom Maném, ktorý sa snažil získať čo najlepšie asistencie,“ povedal pre FFT jeho dlhoročný senegalský tímový kolega Cheikhou Kouyate. „Teraz vie, že jeho zodpovednosťou je skórovať. Je z neho kompletný balík, pretože vie prihrávať i strielať góly. Stal sa tiež lídrom. Pamätám si plachého a nenáročného Sadia, teraz na ihrisku veľa rozpráva. Mimo neho je skôr tichý, ale na ihrisku je z neho bojovník.“
Menej ako štvrtina Máného striel a gólov zo sezóny 2018/19 prišla v posledných 15 minútach zápasov. Tiež zaznamenal menej striel ako v sezóne 2017/18. Zakončoval však z lepších pozícií, čo mu umožnilo byť viac produktívnejším.
„Zamýšľate sa nad tým, prečo hráč ako on ešte nezískal významnú individuálnu trofej, ako Lionel Messi či Virgil van Dijk,“ pokračuje Kouyate. „Sadio bol pre mňa v sezóne 2018/19 pred oboma uvedenými hráčmi. Nemyslím si, že je to spravodlivé. Bol najlepším strelcom Premier League a to nezahrával ani jeden pokutový kop. Vyhral tiež Ligu majstrov a bol finalistom Afrického pohára národov so Senegalom. Stačí sa však pozrieť na to, ako hrá.“ Bývalý tréner Senegalu Amara Traore uviedol možný dôvod, prečo Salah pri hlasovaní o Afrického hráča roka 2018 predbehol Maného. „Sadio je väčší altruista,“ povedal Traore.
„Ten gól, ktorý strelil Bayernu Mníchov vo štvrťfinále Ligy majstrov - nebál sa na seba prebrať zodpovednosť. Teraz musí pokračovať týmto spôsobom ďalej.“
V sezóne 2018/19 strelil Mané 22 gólov v Premier League a asistoval iba pri jednom presnom zásahu červených. V tej minulej dosiahol 18 gólov, ale až sedem asistencií. Aj v tomto smere je vidieť, že pre tím odvádza výborné služby.
Gerard Houllier tvrdí, že Maného odporučil do Liverpoolu, keď bol ešte v Métach. Vo francúzštine existuje fráza „bruler les étapes“, ktorá vo voľnom preklade znamená - postupovať s neprimeraným náhlením. Jurgen Klopp však vie, že trpezlivosť je cnosť. Ako sa ukazuje aj v prípade Sadia Maného, tie najlepšie veci si vyžadujú čas.