Existujú dobré skúšky, veľmi dobré skúšky a potom sú tu také skúšky, akú zažil Roberto Firmino vo Figueirense v roku 2007.
Šestnásťročný mladík cestoval 2 000 míľ od kriminalitou prežraného mesta Maceio na východnom cípe Brazílie a jeho spolucestujúcim bol zubár.
Zubný chirurg Marcellus Portella pracoval v lekárskom tíme v CRB, v klube brazílskej druhej ligy, keď si všimol Firmina v jednom z mládežníckych tímov. Páčilo sa mu, čo videl, a okamžite mu ponúkol, že ho predstaví vedeniu svojho klubu. S jeho pomocou si mal Firmino zarobiť dostatok peňazí na to, aby mohol svoju rodinu vysťahovať z chudobnej štvrte Maceia.
Portella veľmi chcel, aby si Firmina všimli a požiadal mládežníckeho trénera CRB Toninha Almeidu, aby sa spojil s Lucianom 'Bilu' Lopesom - rodákom z Maceia a skúseným profesionálom klubu Atletica Mineiro. Bilu pomohol naplánovať skúšku v Sao Paulo, ktorá ale nedopadla dobre, a potom ďalšiu vo Figueirense. Športový riaditeľ klubu Erasmo Damiani sa vyjadril, že o zvyšok sa už postaral Firmino.
„Roberto skóroval dvakrát po presných hlavičkách v úvodnej polhodine na prvom rannom tréningu,“ povedal s úsmevom pre FourFourTwo.
„Tréner do 17 rokov, Hemerson Maria, sa rýchlo rozbehol do mojej izby a vyzval nás, aby sme si ho v klube udržali.“ To isté sa stalo neskôr popoludní s trénerom do 20 rokov Rogeriom Micaleom. „Ak ho Hemerson nevezme, chcem ho mať vo svojom tíme.“ Tak veľmi bol Roberto talentovaný.
Figueirense vtedy v roku 2008 finalizoval s prípravami na domácu brazílsku súťaž. Od januára do mája hral klub v Campeonato Catarinense, regionálnej divízii v štáte Santa Catarina.
Zhruba v tom čase sa v Brazílii usadil aj nemecký brankár Lutz Pfannenstiel, ktorý skončil s kočovnou hráčskou kariérou. Futbal ho zavial do celého sveta, od Nového Zélandu, cez Nórsko, Juhoafrickú republiku až po Singapur. Po šiestich mesiacoch pôsobenia v Kanade bol opäť pripravený pokračovať vo svojej bohatej kariére.
„Bol som vo Vancouveri, keď mi zavolal môj agent a spýtal sa ma, či by som mal záujem ísť do Južnej Ameriky,“ povedal Pfannenstiel. „V tom čase som už hral profesionálny futbal v piatich konfederáciách FIFA a povedal mi, že to bude skvelá vec, keď ich zaokrúhlim na číslo šesť. Bol to môj sen hrať v Brazílii, a tak som sa o niekoľko týždňov neskôr upísal Atleticu Ibirama v Santa Catarine. Firmino bol vtedy v dorasteneckom tíme Figueirense, ktorý hral v našej lige.“
Pfannenstiel sa s mladým Firminom nikdy priamo tvárou v tvár nestretol, ale napriek tomu mal možnosť sledovať ho v akcii. Miestne podmienky hry však neboli jednoduché a talent mladého futbalistu nebolo vždy ľahké odhaliť.
„Mládežnícke tímy často hrali v ten istý víkend ako prvý tím,“ pripomína bývalý brankár, „takže som mal to šťastie, že som párkrát videl hrať mladého Roberta. Táto liga nebola nič také, ako by ste si brazílsky futbal predstavovali. Bolo to hlboko na juhu, neďaleko Argentíny, veľmi tvrdé a fyzicky náročné prostredie. Zabudnite na brazílsky futbal inšpirovaný sambou - všetko to boli dlhé lopty smerom dopredu a súperi, ktorí sa navzájom okopávali.“
Skúsenosti z týchto stretnutí Firminovi dali určitú pridanú tvrdosť v jeho hre, ale mimo ihriska to bol zúfalo tichý charakter.
„Keby si išiel k nemu a povedal, že ten mesiac nedostane svoj plat, len by sa na teba pozrel a usmial sa," zasmial sa Damiani. „Bolo to neuveriteľné. Bol taký plachý, že sa ma ľudia pýtali, či je nemý.“
Ale napriek svojej zdržanlivej povahe si svojimi výkonmi získal pozornosť.
„Arsenal ho mal na svojom radare a zvažoval ponuku," prezrádza Damiani. „Rozhodli sa počkať. PSV ho chcelo tiež a sľúbilo, že predložia oficiálnu pozvánku do ich tréningového tábora, ale trvalo to príliš dlho.“
V lete 2009 tu bol vážny záujem z Marseille - a ich pozvanie zahŕňalo aj spiatočnú letenku do Paríža. Pre 17-ročného Firmina sa naskytla príležitosť zmeniť svoj život. Jeho sny sa však rýchlo zmenili na nočnú moru.
Jeho odletový let totiž zahŕňal krátke medzipristátie na madridskom letisku Barajas, bránou medzi Európou a Južnou Amerikou, ktorá je známa svojimi prísnymi imigračnými postupmi. Úradníci z letiska veľmi dôkladne skontrolovali všetky Firminove dokumenty a potom ho spolu s ďalšími zmätenými cestujúcimi kolektívne nahnali do jednej miestnosti, v ktorej ich informovali, že tu ich cesta končí. Firmino bol poslaný späť do Brazílie ďalším dostupným letom.
„Ten výlet do Marseille bol pre neho veľmi traumatizujúci,“ vysvetľuje Damiani. „V Madride ho požiadali o najrôznejšie dokumenty, ktoré nemal. Bol zúfalý, sám a nevedel ani slovo po španielsky. S plačom volal rodičom z letiska.“
„Hovoril som s policajným dôstojníkom v Madride a poslal som mu fax, ktorý presne určoval, ako dlho bude trénovať s Marseille, ale v tom čase prebiehal celý tento diplomatický spor medzi Brazíliou a Španielskom, takže ho jednoducho deportovali.“
Aby toho nebolo málo, každému, kto prešiel týmto pekelným procesom, dali do cestovného pasu pečiatku, ktorá im na ďalších 10 rokov zakazovala vstup do Španielska. Našťastie bolo Marseille dostatočne odhodlané pozrieť sa na futbalové kvality Firmina.
„O mesiac neskôr mu poslali úplne nové pozvanie, ale tentoraz si zarezervovali let smerujúci priamo do Paríža,“ dodáva Damiani. Firmino si opäť zbalil veci a vycestoval, ale opäť zostal sklamaný.
„Skúšku v Marseille napokon absolvoval, ale francúzsky klub odmietol uhradiť čiastku, ktorú mal hráč vo svojom kontrakte vo forme uvoľňovej klauzuly.“
Firmino sa tak po druhýkrát v slzách vrátil domov do Brazílie.
Pozvánka do seniorského tímu Figueirense prišla na konci sezóny v roku 2009, niekoľko týždňov po jeho osemnástych narodeninách. Druhá brazílska liga, kde Figueirense pôsobil, nemala takú iskrivú atmosféru, ale napriek tomu sa v nej naplno prejavil jeho talent. V roku 2010, počas svojej prvej celej sezóny, strelil Firmino osem ligových gólov a klub si zabezpečil postup späť do Serie A.
„Keď bol Firmino povýšený do prvého tímu, netrvalo dlho a preslávil sa,“ hovorí Damiani. „Bol vyhlásený za najväčšiu hviezdu Serie B.“
Práve počas tejto sezóny sa Firmino prvýkrát dostal do povedomia Ernsta Tannera, ktorý bol v tom čase športovým riaditeľom bundesligového klubu Hoffenheim.
„Meno Roberta som počul prvýkrát, keď nám ho ponúkla skautská agentúra v Brazílii,“ spomína si Tanner, ktorý je v súčasnosti športovým riaditeľom Philadelphie Union v MLS. „Poskytli nám videá a hovorili o ňom v superlatívoch.“
„Situácia na získanie nových brazílskych hráčov však nebola v tom čase v Hoffenheime ideálna. Mali sme určitý úspech, napríklad s Carlosom Eduardom či Luizom Gustavom, ale pár Brazílčanov, ktorých sme v minulosti získali, boli prepadákmi.“
Na šikovného záložníka upozornil Tannera práve gólman Pfannenstiel, ktorý mal možnosť sledovať Firmina v akcii priamo v Brazílii.
„Povedal som mu, že som ho videl a že je to obrovský talent. Ak chce však hrať v Nemecku, musí sa ďalej fyzicky rozvíjať,“ povedal Pfannenstiel. „A vtedy sa samotný Ernst rozhodol ísť za ním.“
A tak na jeseň roku 2010 Tanner odletel do Brazílie, aby vypátral Firmina. Bol to však najhorší možný čas na návštevu, ligový kalendár bol po nedávnych Majstrovstvách sveta v Juhoafrickej republike uvrhnutý do chaosu. Prípravky, ktoré sa mali hrať v júni a júli, sa odložili, a kluby boli nútené odohrať zápasy neskôr v priebehu roka, často na vzájomne veľmi vzdialených miestach.
„Išiel som na zápas Figueirense v meste Goiania, asi 750 kilometrov severne od Florianopolis [v Santa Catarine],“ hovorí Tanner. „Bola to dlhá, ťažká cesta do stredu ničoho. Prehrávali 1:3 a na posledných 27 minút nastúpil Firmino. Nie som si ani istý, či sa vôbec dotkol lopty.“
Figueirense mal už o tri dni nastúpiť doma na ďalší zápas. Tanner však nemal záruku, že Brazílčan toho v zápase odohrá viac, a tak sa rozhodol pozrieť si jeden z tréningov tímu. Ale ani to nebola jednoduchá záležitosť.
„Prišiel som tam a nepustili ma na štadión,“ povzdychol si Tanner.
„Avšak necestoval som takú dlhú cestu len tak pre nič za nič. Podplatil som jedného z miestnych strážcov a povedal som mu, že som turista - robotník, ktorý sa len chce pozrieť do útrob štadióna. Nakoniec ma pustil dnu.“
Tannerove frustrácie zmizli v okamžiku, keď konečne uvidel Firmina v akcii.
„Bol taký rýchly, mal rovnováhu, dokázal hlavičkovať a dobre pracoval smerom do defenzívy,“ povedal Tanner. „Na jednom tréningu som videl presne to, čo som chcel. Bol som presvedčený, že ho musíme získať.“
Ale ak na Tannera zapôsobili schopnosti útočníka, tak sa zdalo, že na manažéra Figueirense Marcia Goiana nie.
„Firmino bol najkritizovanejším hráčom v celom tíme,“ povedal Tanner s úsmevom. „Ostatní hráči jednoducho stáli okolo a smiali sa, keď sa do neho tréner navážal celé popoludnie. Vyzeralo to tak, že všetko čo spraví, je zlé.“
Po rokoch, keď obaja muži pracovali pre Red Bull - Tanner v Salzburgu a Goiano v Bragantine - sa Tanner opýtal svojho kolegu, prečo bol toho dňa na Firmina taký tvrdý.
„Povedal, že to bolo náplňou jeho práce. Chcel sa ubezpečiť, že Firmino využije svoj plný futbalový potenciál,“ uškrnul sa Tanner. „Až potom sa spýtal, ako som vlastne sledoval ten tréning, keď nebol verejný.“
„Veľa mladých hráčov by po takejto kritike odkráčala z tréningového ihriska,“ pripúšťa športový riaditeľ. „Ale Firmino to jednoducho prekúsol a to sa mi páčilo.“
Nebola to jediná vec, ktorú Tanner na hráčovi obdivoval.
„V klube ako Hoffenheim potrebujete kvalitnú desiatku, ktorá dokáže pracovať oboma smermi. Potrebujete niekoho, kto má vlastnosti tvorcu hry, ale je ochotný zapojiť sa aj do defenzívnej práce. Brazílčania sú vždy vynikajúci s loptou na nohe, ale zriedkakedy sú ochotní aj brániť. Firmino bol iný.“
Hoffenheim rýchlo podpísal mladú hviezdičku a brazílskemu klubu vyplatil čiastku 4 milióny eur. Teraz mohol mladý útočník urobiť pre svoju rodinu všetko, čo vždy chcel.
„Jednou z požiadaviek bolo, aby Firmino dostal dohodnutú platbu už pri podpise kontraktu,“ prezradil Tanner. „Chcel kúpiť dom pre svoju rodinu, pretože oblasť, v ktorej žili, bola zúfalo chudobná. V jeho slume to bolo také nebezpečné, že sme ho tam nemohli ísť ani navštíviť.“
Firmino pricestoval do Hoffenheimu v januári 2011, v polovici sezóny, a v tom čase bol nemecký klub v Bundeslige na ôsmej priečke. Akékoľvek nádeje, že by okamžite mohol posilniť ofenzívu, sa však ukázali ako nereálne.
„Keď dorazil, urobili sme nejaké testy a nemohli sme uveriť výsledkom,“ povedal Tanner. „Museli sme ich dokonca zopakovať, boli také zlé. Náročná brazílska sezóna, ktorá sa hrala trikrát týždenne a medzi zápasmi hráči precestovali tisíce kilometrov, si skutočne vybrala svoju daň. Jeho stav bol šokujúci.“
Revidovaný plán sa zameral na to, aby bol fit pred nasledujúcou sezónou. Súčasťou tohto procesu bolo aj nasadenie hráča v priateľských zápasoch výberu Hoffenheimu do 23 rokov, ktorý v tom čase trénoval Markus Gisdol.
„Prišiel si s nami viackrát zahrať a dobre som ho spoznal,“ spomína Gisdol, ktorý má teraz na starosti nemecký Kolín. „Bol veľmi chudý a potreboval čas na ďalší rast. Nemecký futbal totiž vyžaduje určitú úroveň sily, kondície a pohyblivosti. Po technickej stránke však išlo o skutočne kvalitného hráča.“
Na prekvapenie všetkých sa Firmino v priebehu niekoľkých týždňov dostal do stopercentnej kondície. Hoffenheim, ktorý už nemohol bojovať o účasť v Európe, ale ani nebol namočený v bojoch o záchranu, ho tak mohol otestovať oveľa skôr, ako sa čakalo. Vo februári zažil svoj debut v Bundeslige.
Tri góly v 11 zápasoch (a spolu 470 odohraných minút) boli vzhľadom na okolnosti solídnym výsledkom a Firmino na ne nadviazal siedmimi presnými zásahmi vo svojej prvej kompletnej sezóne v Nemecku.
„Štýl, ktorým sme hrali, mu vyhovoval,“ vysvetľuje Tanner. „Hrali sme s rýchlymi prechodmi do útoku a je to ten typ hráča, ktorému sa v takomto systéme darí. Navyše mal ideálny vek - iba 19 rokov.“
„Z hľadiska osobnosti bol Firmino skutočne snom trénera - absolútny profesionál,“ nadchýňa sa Gisdol. „Nepamätám si jediný tréning, na ktorom by som ho potreboval motivovať alebo ho dokonca musel kritizovať.“
Pre mladého Brazílčana vzdialeného viac ako 6 000 míľ od domova bola prítomnosť krajanov nevyhnutná pre uľahčenie Firminovej integrácie.
„Mali sme vtedy trénera brankárov menom Cesar Thier,“ dodáva Pfannenstiel, ktorý pricestoval mesiac po Firminovi. „V jeho začiatkoch sa o Roberta veľmi staral. Tiež som s ním často hovoril o našich skúsenostiach v Brazílii.“
Hoffenheim bol v tretej Firminovej sezóne (2012/13) ohrozený zostupom z Bundesligy, zachránil ich však návrat Gisdola, ktorý bol v apríli vymenovaný za trénera prvého tímu po tom, čo pôsobil ako asistent trénera v Schalke. Jeho príchod mal obrovský vplyv na ďalší vývoj Brazílčana v Nemecku.
„Keďže som s Robertom pracoval už v minulosti, presne som vedel, čo od neho môžem očakávať,“ povedal Gisdol. „Vyvíjal sa naozaj dobre, ale chcel som mu pomôcť posunúť jeho hru ešte na vyššiu úroveň.“
Firmino bol v sezóne 2013/14 vynikajúci. Strelil 22 gólov vo všetkých súťažiach a k tomu pridal ďalších 15 asistencií. Stal sa najlepším hráčom Bundesligy.
„Bol jednoducho fantastický,“ hovorí hrdo Gisdol. „Dával do toho 100 percent každý deň. Ak ste taký sústredený a ochotný venovať sa svojej práci, tak váš talent sa rozbehne. Výsledky tohto úsilia sme videli počas celej sezóny.“
Pfanennstiel súhlasí: „Myslím si, že až v Hoffenheime si uvedomil, že na úspech nestačí iba talent. Teraz vždy hovorím, že Roberto má zručnosť Brazílčana a mentalitu Nemca. To ho robí takým výnimočným hráčom a túto kombináciu objavil práve v Hoffenheime.“
V novembri 2014 prišla Firminova konečná odmena: jeho prvý štart v drese brazílskej reprezentácie a víťazný gól proti Rakúsku. Sezónu dohral v Hoffenheime, v ktorého drese vsietil sedem gólov a na ďalších trinásť prihral svojim spoluhráčom. Prechod o stupienok vyššie bol nevyhnutný. V súboji zvíťazil Liverpool Brendana Rodgersa, ktorý v lete 2015 zaplatil za jeho služby 41 miliónov eur. Ak pri príchode Firmina do Európy existovali pochybnosti, tak o jeho hviezdnej budúcnosti v drese červených už nepochyboval nikto.
„Bol pripravený hrať v Premier League, bez akýchkoľvek pochybností,“ hovorí Tanner. „Mohli ste sledovať jeho zlepšovanie, mesiac čo mesiac.“
„Už nemohol hrať viac za Hoffenheim - jednoducho prekonal túto úroveň.“
Liverpool sa menil. Po sezóne 2013/14, v ktorej bojoval o ligový titul, skončil v nasledujúcej sezóne na mizernej šiestej priečke. Už po ôsmych zápasoch skončil na Anfielde manažér Rodgers a nahradil ho Jurgen Klopp. Podľa Paula Gorsta z Liverpool Echo bolo načasovanie výmeny manažéra pre brazílskeho hráča perfektné. „Výbor pre prestupy označil za cieľ Firmina, hoci Rodgers chcel namiesto neho Christiana Bentekeho z Aston Villa,“ povedal Gorst. „Nakoniec prišli obaja, ale Rodgers nevedel nájsť pre Firmina vhodné miesto na ihrisku. Na Old Trafford ho dokonca umiestnil do krídelného priestoru.“
„Klopp ho postavil priamo na pozíciu stredného útočníka. Mal rád Daniela Sturridga, ktorý bol ale príliš často zranený. Firmino bol na tejto pozícii spoľahlivejší a spolu s jeho obrannou usilovnosťou sa čoskoro stal nenahraditeľným.“
21. novembra 2015 červení, ktorí boli na desiatej priečke ligovej tabuľky, navštívili lídra Manchester City na jeho Etihad a v 32. minúte zápasu viedli o tri góly. Nakoniec zvíťazili 4:1.
„Firmino strelil tretí gól červených a celé popoludnie nekompromisne napádal obrancov City,“ hovorí Gorst. „Bol to brilantný výkon a odvtedy už stúpal iba smerom nahor.“
Rovnako ako Liverpool pod vedením Kloppa. Najzdrvujúcejšiu ofenzívnu trojicu Premier League perfektne dopĺňali Sadio Mané a Mohamed Salah. Od začiatku sezóny 2017/18 nastrielali spoločne súperom viac ako 250 gólov. Pre útočníka je neobvyklé, že jeho parťáci na krajoch skórujú častejšie, ale Firminovi to až tak nevadí.
„Firmino je ideálna základňa pre Salaha a Maného,“ tvrdí Gorst. „Títo dvaja boli v sezóne 2018/19 víťazmi Golden Boot, ale bez Firmina by sa k takýmto číslam nedostali. Fanúšikovia Liverpoolu by boli samozrejme radi, ak by strielal viac gólov, ale zvyčajne keď sa tak stane, tak je to vo veľmi dôležitom zápase.“
Žiaden z jeho gólov však nebol taký kľúčový ako jeho dva presné zásahy hlavou pri jeho skúške vo Figueirense pred 13 rokmi. Nie je prekvapením, že Tanner práve Firmina považuje za svoj najväčší úspech v hľadaní nových talentov.
„V priebehu rokov som sa podieľal na prestupe mnohých hráčov. Niektorí z nich dokonca reprezentovali Nemecko,“ prezrádza. „Ale musím povedať, že Firmino je to najlepšie, čo som našiel. Nikdy neviete, čo sa môže stať v budúcnosti, keď uvidíte nádejného mladého hráča. Máte svoje predstavy, ale realita môže byť iná. Roberto je dobrým príkladom toho, čo môžete dokázať, ak do toho skutočne vložíte svoje srdce a dušu.“
Existujú dobré objavy, veľmi dobré objavy a potom sú tu objavy ako Bobby Firmino.