Zdvorilý, inteligentný a zhovorčivý. Taký je Vincent Kompany, kapitán Manchestru City a belgickej reprezentácie. Tí, čo si myslia, že charizmatický obranca je príjemným človekom majú pravdu. Športovému webu FourFourTwo nedávno poskytol rozhovor, v ktorom porozprával o svojej predzápasovej príprave.Ako vyzerá váš matchday (deň zápasu) ? Pociťujete nejaký rozdiel medzi predzápasovou prípravou v Manchestri City alebo tou v belgickej reprezentácii ?„Áno, a je v tom značný rozdiel. Napríklad, v šatni City chcú niektorí hráči počúvať pred stretnutím hudbu. Na druhej strane, počas zrazov s Belgickom je hudba zakázaná. Čo sa týka mňa ako jednotlivca, v oboch prípadoch sa snažím pripraviť rovnakým spôsobom. To znamená : rovnaká fyzická príprava s fyzioterapeutmi, rovnaké cvičenia a podobne. To mi dodáva pocit, že každý zápas začínam na rovnakej úrovni.“Čo vaša úloha kapitána? Belgických spoluhráčov z reprezentácie nevidíte každý týždeň, snažíte sa preto vodcovský post poňať iným spôsobom ?„Ani nie, je to viac-menej rovnaké. Hráči sa pripravujú na stretnutia svojim vlastným, osobným režimom. Ja im do toho nechcem zasahovať. Prvých pár hodín ich teda zvyčajne nechám na pokoji. Zároveň však chcem, aby bol každý hráč na duel nabudený, preto im dávam veľmi rád rady, motivujem ich a zdieľam s nimi niektoré názory. To je však tá posledná vec, a tú robím tesne pred zápasom.“V belgickom výbere je niekoľko potenciálnych možností výberu kapitána. Je podobný stav i v Manchestri City ?„Stačí sa pozrieť na vek hráčov a skúsenosti, ktoré majú a hneď si viete vydedukovať, že niektorí futbalisti majú ohromný vplyv na ostatných členov tímu. Nie každý z nich možno hrá pravidelne a hrá vždy dobre, ale títo hráči sú vždy pre ostatných, po manažérovi klubu, príkladom.“Opíšte, ako vyzerajú vaše metódy prípravy hodinu pred úvodným výkopom stretnutia.„Vždy sa snažím byť uvoľnený a veľmi sústredený. Kým sa dostanem do šatne oddychujem, aby som bol na zápas psychicky aj fyzicky pripravený. Tesne pred zápasom sa cítim ako pilot Formuly : chcem aby všetko, čo v mojej hlave plánujem, bolo dokonalé. Chcem tiež poznať všetky možné scenáre, poznať detailne svojich súperov a ich slabé a silné stránky, aby som použil v zápase všetko pre prospech mužstva.“V každej kabíne je vždy niekto, koho ostatní označujú ako zabávača. Medzi takých showmanov patríte i vy. Nájdu sa však aj iní spoluhráči, ktorí sa starajú v šatni o dobrú atmosféru?„Sú, ale je ich málo. V národnom mužstve je to Romelu Lukaku a Adnan Januzaj. Vždy sa nájde pár hráčov, ktorí majú silné osobnosti, ktorí majú vždy čo povedať. V Manchestri je to zase Joe Hart a niektorí ďalší. Je dôležité, že takíto hráči existujú. Z dokumentov o červených diabloch (seriál Everybody is Red Devil) môžete vidieť, že v City sme skvelá partia priateľov, a že sa spolu dokážeme veľa nasmiať.“Akú najšialenejšiu vec ste so spoluhráčmi pred zápasom vyviedli?„Je jedna záležitosť, na ktorú veľmi rád spomínam, a určite na ňu nikdy nezabudnem. Keď sme boli s reprezentáciou v roku 2008 na príprave na Malte pred olympijskými hrami, náš autobus bol zablokovaný, pretože boli okolo neho zaparkované autá. Chceli sme odísť na tréning, ale autobus sa jednoducho nemohol pohnúť. Nakoniec sme sa z neho dostali von a začali vlastnými rukami posúvať autá. Bolo to doslova zdvíhanie vozidiel a ich posúvanie na stranu.“