Pred niečo vyše siedmimi rokmi zdvihol Wes Morgan nad hlavu trofej v Premier League, Jamie Vardy prekonal rekord v počte gólov v najvyššej súťaži v po sebe idúcich zápasoch, Claudio Ranieri sa stal manažérom roka, v stredovom kruhu Leicesteru Andrea Bocelli slávne zaspieval "Nessun Dorma", majitelia klubu viedli čestné kolo okolo burácajúceho King Power Stadium a futbalový svet oslavoval najnepravdepodobnejších hrdinov. Líšky si prešli najúspešnejším obdobím v 139-ročnej histórii klubu. Teraz, tri zápasy pred koncom sezóny 2022/23, je však Leicester len tieňom klubu, ktorým bol ešte nedávno...
Môže sa nečakaný majster stať účastníkom Championship iba za sedem rokov od veľkého triumfu? Tento prízrak je čoraz pravdepodobnejší, aj keď v šatni panuje odhodlanie, že boj o prežitie v Premier League sa ani zďaleka neskončil. Líšky si ešte zahrajú doma proti Liverpoolu a West Hamu a vycestujú na pôdu Newcastle. Nič jednoduché.
Fanúšikovia nechápu, ako sa toto mohlo stať. Najmä keď v posledných troch sezónach Leicester sám bojoval o Ligu majstrov a skončil na piatom, piatom a ôsmom mieste. Len pred dvoma rokmi Leicester vyhral FA Cup.
Tu je sedem hlavných dôvodov, prečo sa líšky nachádzajú nad zostupovou priepasťou.
1. Nábor hráčov
Nábor nových hráčov je kľúčovým problémom. Leicester v tejto oblasti dlhé roky vynikal a bol príkladom pre mnohé iné kluby, takže v poslednom čase je to šokujúce zlyhanie.
Leicester minul v minulej sezóne viac ako 70 miliónov libier na Patsona Daku, Boubakaryho Soumareho, Jannicka Westergaarda a Ryana Bertranda. V tejto sezóne minul viac ako 50 miliónov libier na Harryho Souttara, Wouta Faesa, Teteho a Victora Kristiansena.
Jednoducho povedané - na základe výkonov v tejto sezóne nezískali líšky kvalitu v hodnote 120 miliónov libier.
Niektoré z týchto prestupov sa uskutočnili na vrchole krízy spôsobenej zraneniami, keď bolo potrebné mať na tréningovom ihrisku viac zdravých hráčov. Nedávne prestupy však Leicester vyšli draho.
2. Finančné problémy
Mzdové náklady hráčov Leicestru patria medzi osem najvyšších v celej Premier League.
Šéfovia Leicestru sa v posledných rokoch pokúsili preklenúť rozdiely a konkurovať väčším klubom, aby si dokázali udržať svojich najlepších hráčov. Jedným z výsledkov týchto zvýšených výdavkov bola rekordná strata 92,5 milióna libier, ktorú klub oznámil v marci (spôsobená čiastočne tým, že sa v týchto účtoch neobjavil predaj Wesleyho Fofanu do Chelsea).
Tieto investície do platov však nesprevádzali výkony na ihrisku.
Majiteľa klubu, spoločnosť King Power, tvrdo zasiahla pandémia koronavírusu, keďže ich obchody zaznamenali obrovský pokles tržieb. Odvtedy sa situácia stabilizovala, čo zdôraznil aj predseda Khun Aiyawatt, keď vo februári oznámil, že odpísal dlh vo výške 194 miliónov libier, ktorý klub dlhoval svojej materskej spoločnosti.
Po takom dlhom pôsobení v Premier League by modrí v prípade pádu do Championship získali aspoň padákové platby: V prvom roku dostane každý klub Premier League 55 % hodnoty vysielacích práv, v druhom 45 % a v treťom 20 %.
Leicester by tak v prípade najhoršieho scenára dostal o viac ako 100 miliónov libier navyše v porovnaní s väčšinou svojich súperov v Championship.
3. Chýbajúci líder
Po odchode Kaspera Schmeichela, odchode Wesa Morgana a nedostatku pravidelného futbalu pre Jamieho Vardyho, je Leicester výrazne pokojným tímom.
V tejto sezóne im na ihrisku bohužiaľ chýbajú lídri, hlasní organizátori, ktorí by vyžadovali vysoké štandardy nastavené v minulosti.
Absencia Jonnyho Evansa kvôli zraneniu bola kľúčová. Od novembra nastúpil v Premier League len raz a za celú sezónu nastúpil za Leicester len 11-krát.
Vo veku 35 rokov však bolo vždy rizikom spoliehať sa na neho pravidelne. Leicester jednoducho nemal nikoho, kto by tím počas mnohých ťažkých chvíľ na ihrisku povzbudil.
4. Nedostatok hladu po víťazstvách
Veľa sa hovorilo o komentároch Jamesa Maddisona po prehre 3:5 s Fulhamom, keď povedal, že jeho tím nebol "dostatočne hladný po víťazstve". Odvtedy sa na Twitteri vyjadril, že mal na mysli, že Leicester nebol "agresívny v súbojoch", a nie nedostatok túžby po víťazstve či neuvedomenie si dôležitosti situácie, v ktorej sa klub nachádza.
Jeho komentáre však zarezonovali u mnohých fanúšikov Leicesteru, ktorí majú už nejaký čas pocit, že až príliš veľa hráčov v modrom drese neodovzdáva na ihrisku maximum.
Až siedmim hráčom Leicesteru sa na konci tejto sezóny končí zmluva: Caglar Soyuncu, Evans, Daniel Amartey, Bertrand, Papy Mendy, Ayoze Perez a Youri Tielemans.
Aj keď nič nenasvedčuje tomu, že by sa niektorý z týchto hráčov dostatočne nesnažil (obzvlášť nesprávne by bolo naznačovať to v prípade Evansa a Tielemansa), mnoho z týchto mien nebude v kádri Leicesteru chýbať.
5. Brendan Rodgers
Časť viny za ťažkú situáciu Leicesteru treba pripísať aj Brendanovi Rodgersovi. Niektorí priaznivci sa domnievajú, že hrozba zostupu nemusela byť taká hrozivá, keby bol prepustený oveľa skôr.
Niet pochýb o tom, že Rodgers je skvelý manažér a tréner, ktorý inšpiroval a povzbudil mnohých mladíkov Leicesteru, aby zlepšili svoju hru. Pokiaľ ide o technické trénerské a motivačné znalosti, je priamo na vrchole rebríčka manažérov. Tri umiestnenia v prvej desiatke Premier League sú toho dôkazom.
Zjavne bol zatrpknutý z toho, čo pociťoval ako nedostatok finančnej podpory zo strany klubu, a z toho, že ľudia spochybňovali jeho metódy. Jeho roztržka so Soyuncum (a v menšej miere s jedným alebo dvoma ďalšími staršími hráčmi) naznačovala širšie problémy v kabíne.
Navyše dlhodobo nebol schopný riešiť slabiny Leicesteru pri bránení štandardných situácií súperov.
6. Príšerné bránenie
Leicester inkasoval 64 gólov v 35 zápasoch Premier League. Tu je jadro ich problémov. Je pravda, že Leeds, Nottingham Forest a Bournemouth inkasovali ešte viac gólov, ale v posledných fázach sezóny, keď na tom naozaj záležalo, sa Leicester v tejto štatistike ešte viac zhoršil.
Líšky sú už 21 ligových zápasov bez čistého konta. V posledných piatich zápasoch ich inkasovali 12. A ich defenzívne problémy sa tiahnu už od minulej sezóny, keď iba päť klubov inkasovalo viac gólov ako Leicester.
Od predaja Harryho Maguirea do Manchesteru United pred tromi rokmi hľadá Leicester prvotriedneho stredného obrancu, ktorý by ho nahradil. Prestup Wesleyho Fofanu do Chelsea minulé leto len prehĺbil ich defenzívne nedostatky.
Souttar vyzerá ako výborná perspektíva do budúcnosti, ale nikdy nehral v Premier League. Aj Faes vyzerá sľubne, ale nedokázal preukázať potrebnú konzistentnosť výkonov.
Soyuncu - jeden z najlepších stredných obrancov v Premier League pred niekoľkými rokmi - po úpadku formy stagnuje.
7. Brankárske trápenie
Aby nebolo problémov v defenzíve málo, tak Leicesteru chýba aj prvotriedny brankár.
Bolo to bláznivé rozhodnutie dovoliť Kasperovi Schmeichelovi odísť v lete do Nice. Šéfovia Leicesteru ho chceli odmeniť za jeho neuveriteľné služby pre klub, a tak mu nestáli v ceste, keď im povedal o lepšej zmluve na stole vo Francúzsku.
Bez ohľadu na to, či sa Schmeichel snažil dohodnúť s Leicesterom na lepšej ponuke alebo nie, v tíme chýbal skúsený brankár elitnej úrovne.
Danny Ward odohral v minulej sezóne len jeden zápas Premier League - posledný v sezóne - vo Watforde. Daniel Iversen strávil celý čas na hosťovaní v Prestone v Championship.
Leicester začínal sezónu Premier League bez brankára, ktorý by mal skutočné skúsenosti s touto súťažou. A to sa aj ukázalo.
A tak, ak sa v záverečných troch zápasoch tejto sezóny nepodarí dosiahnuť dobré výsledky (čo mimochodom nie je zďaleka nemožné), Leicester sa po deviatich sezónach pozrie do Championship.
Počas týchto deviatich sezón sa Leicester vyšplhal na vrchol anglického futbalu a dosiahol úspech, na ktorý sa nikdy nezabudne a ktorý sa už pravdepodobne nikdy nezopakuje.
Momentálna situácia v klube však ukazuje, ako málo stačí, aby ste zo samotného vrcholu padli (takmer) až na samotné dno.