Dobre, na písmeno "T" ako "titul" je ešte priskoro. Ale "T" ako "top štvorka"? O tom už určite hovoriť musíme. Ak nejaký tím v Premier League v minulosti získal toľko víťazstiev (osem) z úvodných 10 zápasov sezóny, koľko majú v tejto chvíli na konte Spurs, tak vždy v konečnej tabuľke neskončil nižšie ako štvrtý.
Pod austrálskym manažérom získali kohúti 26 bodov z 30 možných, čo je najviac, čo sa podarilo novému manažérovi v Premier League v prvých 10 zápasoch v súťaži.
Son Heung-min strelil v 10 zápasoch osem gólov. V minulom ročníku zaznamenal v 36 ligových zápasoch iba 10 gólov.
A celkovo Spurs vsietili 22 gólov v 10 zápasoch. Ak by pokračovali v tomto trende, tak sa na konci sezóny dostanú na hranicu 83 gólov. To je počet, ktorým sa zvyčajne môžu pochváliť len tímy, ktoré skončia aspoň na treťom alebo vyššom mieste.
V hre sú rôzne hypotézy, ale aj skutočnosť, že je za nami len štvrtina sezóny. Musíme brať do úvahy, že veľkorysosť počítača pri žrebe spôsobila, že Spurs sa v úvodných 10 zápasoch sezóny stretli so siedmimi mužstvami zo súčasnej dolnej polovice tabuľky.
Ak však budú na vrchole aj po nasledujúcich štyroch zápasoch - doma s Chelsea, vonku s Wolverhamptonom, doma s Aston Villou a potom vonku s obhajcom trofeje Manchesterom City - potom sa poďme baviť o tom, kam to až môžu dotiahnuť.
Keďže Spurs sa, aj keď len nakrátko, dostali na čelo tabuľky s náskokom piatich bodov, čo sa stalo prvýkrát od sezóny 1960/61, ich minimálne ambície na túto sezónu sa určite upevnili v niečom inom, ako si predstavovali pred 11 týždňami, keď sezóna odštartovala.
Zlepšenie minuloročnej ôsmej pozície a ofenzívny futbal, ktorý vráti úsmev na tváre fanúšikov, sa javil ako minimálny cieľ.
Ange Postecoglou nechce hovoriť o cieľoch pre túto sezónu, čo je férové. Na druhej strane, z hľadiska štatistickej histórie, z hľadiska formy a z hľadiska toho, ako dobre zatiaľ kohúti na ihrisku vyzerajú, môžu byť ich ciele teraz legitímne nastavené vysoko.
Nie ste v najlepšej forme, ale stále vyhrávate vonku? Jedna strela na bránu, ale stále víťazstvo 1:0? Viete, čo sa hovorí - to je znak... tímu z prvej štvorky.
Navyše je tu aj skutočnosť, že tento tím sa ešte môže výrazne zlepšovať. Nehrajú na hranici svojich možností - dvaja z trojice vpredu nedávajú góly, pričom forma Dejana Kulusevského je síce lepšia ako v závere minulej sezóny, ale stále je ďaleko za jeho najlepšou formou. Richarlison zostáva v tomto tíme zvláštnym mužom, ktorému chýba sebavedomie, kvalita a hoci pracuje dostatočne tvrdo, jednoducho nerobí to, čo sa od neho vzhľadom na jeho obrovský talent právom očakáva.
Je tu aj Brennan Johnson, ktorý by mohol nadviazať na záblesky kvality proti Sheffieldu United a Arsenalu. A, samozrejme, trieda a dôvtip v strede poľa v podobe Rodriga Bentancura, ktorý sa vrátil do akcie po ôsmich mesiacoch. Pape Matar Sarr má za sebou skvelý štart do sezóny, ale Bentancur v najlepšej forme by dokázal Spurs posunúť o stupienok vyššie. Navyše by sa v januári mohli objaviť nové posily, ktoré by ešte viac vylepšili mužstvo, ktoré sa z týždňa na týždeň zdá byť silnejšie.
V druhom zápase za sebou chýbala hviezda z úvodných týždňov. Tentoraz to bol Destiny Udogie a Spurs sa s touto potenciálne destabilizujúcou absenciou opäť s prehľadom vyrovnali, najmä vďaka Emersonovi Royalovi, ktorého polčasové striedanie za Bena Daviesa na ľavej strane túto oblasť ihriska upevnilo. Emerson, Johnson, Hojbjerg, Gil a Bentancur. Lavička ukazuje, že šírka kádra je slušná.
Palace včera v prvom polčase vytvorili hradbu, ktorú Spurs nevedeli prelomiť. Will Hughes sa držal Yvesa Bissoumu ako žuvačka topánky a zastavoval útoky Spurs ešte skôr, ako vôbec vznikli. V podstate celý stred poľa Spurs bol zneškodnený.
Ako Spurs tento odpor zlomili? Nuž, vytrvalosťou (Sarr celý večer behal a práve jeho prihrávka k postrannej čiare otvorila Spurs dvere k úvodnému gólu) a tiež šťastím (krížnu prihrávku Jamesa Maddisona si do vlastnej siete zasunul Joel Ward). Palace museli otvoriť hru a kohútom sa začalo dariť. Zápas rozhodli druhým gólom, ktorý bol taký, aký je celý Tottenham v sezóne 23/24: jemný, rýchly a zničujúco presný. A bola pri ňom opäť dvojica Son a Maddison.
„Veľmi sa mi páčilo, ako sme to dnes zvládli,“ povedal Postecoglou. „Myslel som si, že dnes to pre nás bude naozaj ťažký zápas. Pravdepodobne si nebudeme vytvárať toľko šancí, ako sme si vytvárali. Veľmi sa mi páči, ako sme to ako skupina zvládli.“
„Tento rok sme takejto situácii ešte nečelili a v tíme bolo cítiť naozaj jasnú myseľ a odhodlanie. Nebola tam žiadna panika, čo je dobré znamenie.“
„Prvé miesto v tabuľke je skvelé a výsledky sú skvelé, ale ide skôr o spôsob, akým to robíme.“
„Sny trvajú tak dlho, kým vás niekto neprebudí,“ dodal Postecoglou.
V Tottenhame to robia štýlom a obsahom, rozumom a bojovnosťou, kreativitou a odolnosťou. Realita tento tím Spurs ešte nedostihla, ibaže toto je realita...