V utorok sa Paul Heckingbottom stal prvým manažérom Premier League, ktorý v tejto sezóne prišiel o prácu, ale čísla naznačujú, že mal v zásade šťastie, že klub opúšťa až na začiatku decembra.
Keď sa fanúšikovia Sheffieldu United v sobotu obrátili proti Paulovi Heckingbottomovi, zdalo sa, že iná alternatíva ako prepustenie manažéra už vlastne ani neexistuje.
Práve mohli sledovať, ako ďalší nováčik súťaže Burnley uštedril na Turf Moor ich miláčikom zdrvujúcu prehru 0:5. Tím vlastne iba nadviazal na sériu predchádzajúcich siedmich prehier vo všetkých súťažiach, pričom vo všetkých týchto dueloch skóroval iba štyrikrát.
Dokonca aj Heckingbottomova reakcia po zápase popierala akceptovanie toho, že jeho čas v klube sa skončil. Vzdorovito trval na tom, že je hrdý na svoju prácu a že nemohol urobiť nič viac.
„Stavím sa, že [fanúšikovia] sú takmer rovnako nahnevaní ako ja,“ povedal. „Ale jediné, čo môžem povedať, je, že z tohto štadióna môžem odísť so vztýčenou hlavou. Viem, ako tvrdo pracujem a odviedol som maximum, vzhľadom na možnosti, ktoré máme. Fanúšikovia majú právo kričať, že to nebolo dosť dobré. V jednom momente som takmer spieval spolu s nimi.“
Je jasné, že Heckingbottom si zaslúži obrovskú pochvalu za to, že vôbec dotiahol Sheffield United späť z Championship. Vzhľadom na ich finančné problémy sa mohlo ich prípadné ďalšie zotrvanie v Championship stať z futbalového hľadiska katastrofou.
Po ďalšej vysokej porážke však predstavenstvo Sheffieldu United v utorok konalo a zbavilo Heckingbottoma funkcie s tým, že sa vráti bývalý šéf Chris Wilder. Jeho úloha? Urobiť futbalový zázrak a udržať ich medzi elitou, na čo má podľa výpočtov superpočítača Opta šancu 5,9%.
Niektorí môžu klub chváliť za trpezlivosť, ale iní povedia, že teraz už je neskoro. Blades totiž dokázali v úvodných 14 zápasoch Premier League v tejto sezóne získať len jedno víťazstvo a nazbierali chudobných päť bodov.
Tak či onak, je ľahké pochopiť, prečo bolo toto rozhodnutie prijaté, keďže Sheffield United sa od získania postupu späť do najvyššej súťaže nesmierne trápi. Bolo len málo náznakov toho, že by sa so situáciou dokázal vyrovnať a zmena smerovania tak dáva zmysel.
Koniec koncov, bilancia Sheffieldu United po 14 zápasoch je v tejto fáze súťaže druhá najhoršia v histórii Premier League, ak vezmeme do úvahy body a gólový rozdiel. Samotní Blades na tom boli pred tromi rokmi po 14 zápasoch ešte horšie, keďže mali len dva body - žiadnemu tímu sa nikdy nepodarilo získať menej bodov po toľkých zápasoch - ale ich gólový rozdiel -28 je teraz o 11 horší ako v rovnakej fáze súťaže v sezóne 2020/21.
Sú len jedným zo šiestich tímov, ktoré v 14 zápasoch dokázali získať päť alebo menej bodov. Ich jedinou záchranou je, že sa im podarilo dosiahnuť aspoň jedno víťazstvo. Ani jednu výhru v tejto fáze sezóny nemali na konte iba tri kluby - Sheffield United v sezóne 2020/21, Swindon Town v sezóne 1993/94 a QPR v sezóne 2012/13.
Príšerný gólový rozdiel Sheffieldu United je spôsobený najmä obrovským počtom inkasovaných gólov. Pred zápasom s Liverpoolom je na čísle 39 (vrátane jedného vlastného). Len Barnsley v sezóne 1997/98 inkasovalo viac gólov v 14 zápasoch Premier League (40), hoci možno dobrým znamením pre Sheffield United je, že Barnsley potom v ďalšom zápase práve proti Liverpoolu získalo čisté konto.
Na takýto prípad však dnes dostanete veľmi vysoký kurz, najmä vzhľadom na to, že Sheffield United už v tomto období inkasoval päť alebo viac gólov v troch rôznych ligových zápasoch. Iba v sezóne 1975/76 naposledy inkasoval viac ako 5 gólov vo viac odohraných dueloch (4).
V záujme vyváženosti však treba dodať, že problémom nie je iba obrana, ale sú aj najmenej gólovo produktívnym tímom Premier League s 11 strelenými gólmi (a tri z nich boli vlastné). Tie boli dosiahnuté zo 121 striel, čo je štatisticky tiež najhoršie číslo v najvyššej súťaži v tomto období.
Napriek tomu skutočnosť, že Heckingbottom je prvým manažérom Premier League, ktorý v tejto sezóne prišiel o prácu, zapadá do širšieho príbehu o trpezlivosti majiteľov počas prvých mesiacov sezóny.
Iba v piatich predchádzajúcich sezónach Premier League neopustil svoju pozíciu žiadny manažér až do 5. decembra a posledná z nich - 2020/21 - začala neskôr ako zvyčajne kvôli pandémii koronavírusu. Ostatné štyri sezóny boli 2014/15, 2010/11, 1995/96 a úvodná sezóna 1992/93.
Sezóna 1992/93 v tomto smere stále drží rekord, keď Ian Porterfield opustil Chelsea až 15. februára 1993. Ako všetci vieme, čakať tak dlho nebola cnosť, ktorá by sa nejako zvlášť ujala. Skutočnosť, že Heckingbottom je prvým manažérom, ktorý odchádza tak neskoro počas sezóny, je o to prekvapujúcejšia vzhľadom na precedens vytvorený v posledných dvoch sezónach.
V sezónach 2021/22 a 2022/23 sa do tohto momentu uskutočnilo šesť manažérskych zmien, pričom Scott Parker v minulej sezóne v Bournemouthe nevydržal na svojej pozícii ani do začiatku septembra.
Keď vezmeme do úvahy Parkerov príklad, je vlastne skutočnosť, že Heckingbottom vydržal tak dlho, celkom pozoruhodná. Bournemouth sa Parkera zbavil po prehre 0:9 s Liverpoolom, pričom Heckingbottom vydržal pri kormidle viac ako dva mesiace po historicky najvyššej prehre 0:8 po domácej prehre s Newcastle United.
Sheffield United sa v tomto smere nedá obviniť z toho, že by Heckingbottomovi nedal šancu. To, či je Wilder - muž, ktorého vyhodili v marci 2021 pri jeho ceste k zostupu z Premier League - manažérom, ktorý ich dokáže vyhrabať z diery, je oveľa menej isté.
Prvý manažér, ktorý odišiel v každej sezóne Premier League
1992-93: Ian Porterfield (Chelsea) – odišiel 15. februára 1993
1993-94: Peter Reid (Manchester City) – odišiel 26. augusta 1993
1994-95: Osvaldo Ardiles (Tottenham Hotspur) – odišiel 1. novembra 1994
1995-96: Roy McFarland (Bolton Wanderers) – odišiel 2. januára 1996
1996-97: Howard Wilkinson (Leeds United) – odišiel 9. septembra 1996
1997-98: David Pleat (Sheffield Wednesday) – odišiel 3. novembra 1997
1998-99: Kenny Dalglish (Newcastle United) – odišiel 27. augusta 1998
1999-00: Ruud Gullit (Newcastle United) – odišiel 28. augusta 1999
2000-01: Gianluca Vialli (Chelsea) – odišiel. septembra 2000
2001-02: Peter Taylor (Leicester City) – odišiel 30. septembra 2001
2002-03: Peter Reid (Sunderland) – odišiel 7. októbra 2002
2003-04: Glenn Hoddle (Tottenham Hotspur) – odišiel 21. septembra 2003
2004-05: Paul Sturrock (Southampton) – odišiel 23. augusta 2004
2005-06: Alain Perrin (Portsmouth) – odišiel 24. novembra 2005
2006-07: Iain Dowie (Charlton Athletic) – odišiel 13. novembra 2006
2007-08: José Mourinho (Chelsea) – odišiel 19. septembra 2007
2008-09: Alan Curbishley (West Ham United) – odišiel 3. septembra 2008
2009-10: Paul Hart (Portsmouth) – odišiel 24. novembra 2009
2010-11: Chris Hughton (Newcastle United) – odišiel 6. decembra 2010
2011-12: Steve Bruce (Sunderland) – odišiel 30. novembra 2011
2012-13: Roberto Di Matteo (Chelsea) – odišiel 21. novembra 2012
2013-14: Paolo Di Canio (Sunderland) – odišiel 22. septembra 2013
2014-15: Neil Warnock (Crystal Palace) – odišiel 27. decembra 2014
2015-16: Dick Advocaat (Sunderland) – odišiel 4. októbra 2015
2016-17: Francesco Guidolin (Swansea City) – odišiel 3. októbra 2016
2017-18: Frank de Boer (Crystal Palace) – odišiel 11. septembra 2017
2018-19: Slaviša Jokanovic (Fulham) – odišiel 14. novembra 2018
2019-20: Javier Gracia (Watford) – odišiel 7. septembra 2019
2020-21: Slaven Bilic (West Bromwich Albion) – odišiel 16. decembra 2020
2021-22: Xisco Munoz (Watford) – odišiel 3. októbra 2021
2022-23: Scott Parker (Bournemouth) – odišiel 30. augusta 2022
2023-24: Paul Heckingbottom (Sheffield United) – odišiel 5. decembra 2023