Jordan Henderson sa počas 12 rokov v službách Liverpoolu nikdy nevyhol žiadnej výzve. Keď sa dozvedel, že Brendan Rodgers ho krátko po vymenovaní chce predať do Fulhamu, v očiach sa mu objavili slzy. Prvú sezónu na Anfielde pod vedením Kennyho Dalglisha sa trápil, ale odmietol sa zmieriť s tým, že na Merseyside skončil. Rodgersa si napokon získal do takej miery, že keď Steven Gerrard v roku 2015 odišiel do LA Galaxy, dostal kapitánsku pásku.
V počiatočných fázach vlády Jurgena Kloppa na Anfielde Hendersona trápilo vyčerpávajúce zranenie päty a často bol odpisovaný. Dodatočná konkurencia v strede poľa prišla v priebehu rokov s podpismi Wijnalduma, Keitu, Oxlade-Chamberlaina, Fabinha a Thiaga - ale on napriek tomu ukázal ešte väčšie odhodlanie, aby dokázal pochybovačom, že sa v ňom mýlia.
Keď sa vyšplhal do takých výšin - doviedol Liverpool k víťazstvu v Lige majstrov a potom v Premier League a bol podľa Asociácie futbalových novinárov korunovaný za najlepšieho futbalistu sezóny 2019/20 - bolo to o to sladšie, že dokázal bojovať s nepriazňou osudu.
Čo sa teda zmenilo? Kde bol ten vzdorovitý postoj "ukážem vám" počas minulého leta, keď bolo jasné, že Liverpool mu nebude stáť v ceste, ak bude chcieť pokračovať v prestupe do Saudskej Arábie?
Keď je teraz Henderson na pokraji podpisu zmluvy s holandským Ajaxom po tom, čo sa dohodol s Al Ettifaq na ukončení zmluvy, určite by chcel vrátiť čas.
Všetky tie nepríjemné otázky, na ktoré musel odpovedať, všetka tá negativita, všetky tie škody na jeho povesti. Všetky tie obvinenia z pokrytectva - z toho, že prijal novú kariéru v krajine, kde je homosexualita nezákonná, keď predtým sľúbil, že bude stáť "bok po boku" s komunitou LGBTQI+.
Nakoniec sa jeho odkaz v Saudskej Arábii zastavil na 19 vystúpeniach - niektoré odohral pred menej ako tisíckou divákov - pričom Gerrardova družina sa aktuálne nachádza na ôsmom mieste v 18-člennej ligovej súťaži.
Henderson sa príliš unáhlil, keď sa rozhodol opustiť Liverpool po tom, čo v júli minulého roka diskutoval s Kloppom o svojej budúcnosti. V septembri pre portál The Athletic povedal, že sa cítil nechcený po tom, čo mu bolo oznámené, že jeho herný čas sa v sezóne 2023/24 pravdepodobne zníži. Okrem Kloppa hovoril aj s hlavným majiteľom klubu Johnom W. Henrym.
„Keby mi jeden z týchto ľudí povedal: Teraz chceme, aby si zostal, tak by sme o odchode z klubu nemuseli diskutovať,“ povedal.
Henderson však nebol nútený odísť. Klopp o neho nechcel prísť, ale cítil, že svojmu dlhoročnému kapitánovi dlhuje úprimné posúdenie jeho perspektívy v kontexte prestavby stredu poľa.
„Hendovi som povedal, že chcem, aby zostal, ale v týchto rozhovoroch sme sa museli porozprávať o možnosti, že nebude pravidelne hrávať,“ povedal Klopp. „Nemôžem pred sezónou povedať hráčovi, že v tejto sezóne odohrá 50 zápasov. Všetko závisí od jeho výkonnosti. A ak by Hendo podával dobré výkony, možno by na konte týchto 50 zápasov mal.“
Okrem lákadla obrovského bohatstva, ktoré sa ponúka v Saudskej Arábii, a príťažlivosti hrať pod vedením Stevena Gerrarda sa Henderson obával, že v príprave na Euro uviazne na lavičke. Prečo však nezabojoval, aby sa vzoprel svojim pochybovačom, ako to predtým často robil? Ako by mu pravidelnejšie hranie na oveľa nižšej úrovni pomohlo v jeho medzinárodných ambíciách?
Áno, Liverpool podpísal Alexisa Mac Allistera a Dominika Szoboszlaia, aby posilnil svoj stred poľa, ale James Milner, Naby Keita a Alex Oxlade-Chamberlain odišli, zatiaľ čo Fabinho bol na pokraji odchodu do Saudskej Arábie. Thiago a Stefan Bajcetic boli (a sú) dlhodobo neprítomní pre zranenia.
Liverpool mal pred oslovením zo strany Ettifaq v úmysle podpísať len jedného ďalšieho stredopoliara. Až po odchode Hendersona sa ich plány zmenili a nakoniec angažovali Wataru Enda a aj Ryana Gravenbercha.
Úloha kapitána sa vyvíjala už pred minulým letom. Po tom, čo v sezóne 2021/22 nastúpil na 76 percent zápasov Premier League, v sezóne 2022/23 toto číslo kleslo na 61 percent. V minulej sezóne však stále zaznamenal 43 vystúpení (29 štartov) vo všetkých súťažiach.
Vo veku 33 rokov sotva mohol hrávať častejšie. Ale aj tak by mal dostatok príležitostí, keďže Liverpool súťaží až na štyroch frontoch.
Vzdal sa tak mnohých vecí: kapitánskej funkcie, emotívneho rozlúčenia na Anfielde (ktoré by mal inak zaručené), šance získať ďalšie trofeje s Kloppovým obrodeným tímom a zrejme aj možnosti zahrať si ešte na jednom šampionáte.
Henderson je v klube stále obľúbenou postavou a zostáva v úzkom kontakte s hráčmi aj zamestnancami. Klopp sa dokonca zmienil o tom, že sa s ním ešte tento mesiac rozprával.
Ľútosť nad udalosťami z minulého leta patrí skôr jemu ako Liverpoolu. Počas jeho neprítomnosti Kloppovi zverenci prekonali všetky očakávania.
Virgil van Dijk a Trent Alexander-Arnold vyrástli, aby zaplnili vodcovskú prázdnotu a v novom zložení stredu poľa je cítiť sviežosť a energiu. V tíme sa vytvoril priestor pre rozkvet mladíkov, ako sú Curtis Jones a Harvey Elliott.
Keď sa jeho skúsenosti zo Saudskej Arábie začali meniť na negatívne, koľkokrát sa musel pozerať na Liverpool, ktorý porážal svojich súperov, a preklínať to nerozumné rozhodnutie odísť? Mohol byť v centre boja o titul a snívať o tom, že ako kapitán klubu zdvihne nad hlavu ďalšie trofeje, pričom túto pozíciu by si určite udržal a Van Dijk by nosil pásku na ruke iba v prípade, keď by nebol na ihrisku.
Namiesto toho sa teraz chystá podpísať zmluvu s piatym tímom v Holandsku.
Keď sa minulé leto vyhol výzve, ktorá ho čakala v Liverpoole, porušil svoj životný zvyk. Peniaze boli lákavé, ale odvtedy už počíta iba to, čo všetko týmto prestupom stratil.
Zdroj: The Athletic