Bola to jedna z tých porážok, ktoré v minulosti opísal Arsene Wenger ako "jazvu na srdci". V závislosti od toho, ako sa budú vyvíjať nasledujúce týždne, môže byť nedeľnajšia domáca prehra 0:2 s Aston Villou veľmi dôležitým faktorom v súboji o ligový titul. Jediné, čo môže Arsenal momentálne ovplyvniť, je rýchlosť, akou sa dokáže z nepríjemnej prehry otriasť.
Niet pochýb o tom, že porážka od Villans - prvá prehra kanonierov v Premier League v kalendárnom roku 2024 - sa zarezala hlboko. V pondelok ráno sa však hráči a zamestnanci Arsenalu vrátili na tréningové ihrisko a pokračovali v práci. Na programe je druhý zápas štvrťfinále Ligy majstrov proti Bayernu Mníchov, vo štvrtok cesta domov, v piatok cesta do Wolverhamptonu a v sobotu návrat do Premier League na Molineux. V najbližších dňoch pôjde o príliš veľa.
Ak zvíťazia nad Bayernom a Wolverhamptonom, dostanú sa do semifinále Ligy majstrov a päť zápasov pred koncom ligovej súťaže sa vrátia na vrchol Premier League. Ak v oboch zápasoch zlyhajú, vypadnú z Európy a v nedeľu večer môžu byť v tabuľke tretí. To je poriadne náročné a Arsenal potrebuje všetky fyzické rezervy, mentálnu koncentráciu a emocionálne odhodlanie, aby sa bezpečne preplavil na druhú stranu.
„Nikdy neviete, aké psychologické dôsledky bude mať prehra na váš tím,“ povedal raz Wenger.
Na vlastnej koži zažil dve strany tejto mince. Prepady, z ktorých sa len tak ľahko nedostanete, ale aj odolnosť pri jeho úspešných tímoch.
Dokonca aj Invincibles, posledný tím Arsenalu, ktorý získal titul, utrpel v pohárových súťažiach údery, ktoré ho mohli vykoľajiť. V priebehu šiestich turbulentných dní v apríli 2004 bol Arsenal zlomený. Po vypadnutí v semifinále FA Cup-u a v osemfinále Ligy majstrov prehrával v ďalšom ligovom zápase s Liverpoolom v polčase 1:2.
Atmosféra v šatni na Highbury bola v tej chvíli taká zničujúca, že kapitán Patrick Vieira nenašiel slová, ktorými by ju opísal. „Z emocionálneho hľadiska to bol jeden z najťažších momentov kariéry,“ zosumarizoval stav v tíme.
Nejakým spôsobom, nepochybne vďaka všadeprítomnej víťaznej mentalite, ktorú mala väčšina týchto hráčov v sebe, sa vzchopili a vybojovali víťazstvo 4:2. Ako povedal záložník Gilberto Silva: „Ak zažijete sklamanie, musíte sa otriasť. Musíte ísť ďalej a na niečo sa zamerať.“
Dnešný Arsenal musí urobiť to isté.
Je pochopiteľné, že znovuobjavenie sebadôvery a tej úžasnej, nemerateľnej vlastnosti mať vietor v chrbte je výzvou. Je ľudskou prirodzenosťou, že nohy sa cítia o niečo ťažšie a hlava o niečo váhavejšia, keď pozitívny impulz dostane zásah. Musia sa však pokúsiť znovu spojiť s kvalitami, ktoré boli základom senzačnej série počas prvých mesiacov roku 2024, aby sa vrátili do boja o veľké ceny.
Na prelome rokov sa Arsenal po mizernej sérii dal dokopy. Zimná prestávka v Dubaji ich oživila. Séria víťazstiev z nich urobila tím v skvelej forme. Dokážu byť znova tímom, ktorý bol v defenzíve takmer nepreniknuteľný a v útoku strielal jeden gól za druhým?
Uplynulý týždeň bol nepríjemný. V rozpätí šiestich dní dvakrát po sebe v domácich zápasoch kanonieri inkasovali a charakter tejto nestability, keď sa voľnejšie bránilo a chyby sa trestali, je znepokojujúci. Tvorba šancí sa výrazne znížila hlavne v zápase proti Villans a hoci v tejto sezóne skórovalo takmer celé mužstvo, opäť sa začali objavovať otázky ohľadom absencie elitného stroja na góly. Nepomôže ani to, že dvaja z hráčov, od ktorých by kanonieri očakávali, že budú hlavným zdrojom gólov, Gabriel Jesus a Gabriel Martinelli, nemajú také čísla, aké by si želali.
Práve v poslednom čase, s pribúdajúcimi zápasmi a rednúcimi dňami odpočinku, sa zdá, že batérie dochádzajú. Na niekoľkých kľúčových hráčoch základnej zostavy je vidieť, že záťaž je priveľká. Do tejto kategórie možno zaradiť Williama Salibu, Gabriela Magalhaesa, Bena Whitea, Declana Ricea, Bukaya Saku a Martina Odegaarda, ktorí sú však pre tento tím nepostrádateľní.
Zišiel by sa ďalší ozdravný výlet do Dubaja, ale namiesto toho ich v Mníchove čaká "krásna príležitosť", ako ju nazýva Arteta.
Zápas s Villans kanonierom nevyšiel, ale už je preč. Nanešťastie, vo svete, v ktorom je Manchester City, kde sa vyžaduje takmer dokonalosť, aby ste s ním dokázali držať krok, môže byť jeden zlý zápas osudným.
Je prekliatím súčasného futbalového prostredia, že latka pre triumf v Premier League sa zdvihla do takej miery, že čokoľvek iné ako niečo blízke dokonalosti nemusí byť dosť dobré.
Desaťročia anglickej hry prešli s rôznymi tímami, ktoré vytvorili svoje vlastné dynastie, rekordy a historické momenty, vždy však väčšinou išlo o dokonalosť oprášenú chybami. To bola súčasť kúzla. Prekonávanie prešľapov a povstávanie zo zakopnutí.
Wengerovi Invincibles sa dostali na 90 bodov a skončili o 11 bodov pred druhou Chelsea. Je pozoruhodné, že jeho ďalšie dva tímy, ktoré získali titul, nepotrebovali nič podobné. Keď Wenger prvýkrát zdvihol nad hlavu trofej Premier League, Arsenal získal 78 bodov, čo sa teraz zdá ako mizivý počet. Tím zo sezóny 1997/98 od marca do mája dosiahol sériu 10 víťazstiev v rade, čo bol v tom čase zriedkavý a pozoruhodný výkon. V posledných rokoch sa takéto série stali pre City všednými.
Stále je nepochopiteľné, že Liverpool v sezóne 2018/19 dokázal získať 97 bodov, prehrať len raz v 38 ligových zápasoch a nevyhrať ligu. City pod vedením Pepa Guardiolu, dotlačení do nevídanej úrovne dokonalosti, nepochybne zmenili charakter súbojov o titul. A zabudnime teraz na 115 obvinení za porušenie finančných pravidiel, ktoré belasí popierajú.
Ak o tom budete príliš premýšľať, môže vás to priviesť do šialenstva. Preto je teraz čas, aby na to Arteta, jeho realizačný tím a hráči nemysleli.
Je potrebné sa rýchlo preskupiť. Dať si šancu zabojovať o niečo výnimočné. Obviazať si rany a vrátiť sa na ihrisko.
Zdroj: The Athletic