Erik Ten Hag bol ako obarený po tom, čo Victor Torp strelil gól, ktorý mal zavŕšiť obrat Coventry City, kapituláciu Manchesteru United a to, čo by bolo jedným z najzásadnejších výsledkov v 153-ročnej histórii najstaršej anglickej futbalovej súťaže.
Ak si všimol, že Haji Wright sa v priebehu zápasu dostal do ofsajdu, a jednoducho čakal na VAR, aby zrušil nesprávne rozhodnutie na ihrisku, potom v týchto chvíľach preukázal viac rozvahy a chladnej hlavy ako jeho hráči počas predchádzajúcej hodiny.
Skôr však vyzeral ako muž, ktorý je neschopný pochopiť, čoho je svedkom a topí sa v následkoch kolapsu svojho tímu a je zmierený s porážkou, ktorá by takmer definitívne vyriešila diskusiu o jeho budúcnosti. Podľa všetkého to vyzeralo na koniec.
Namiesto toho prišla odmlka. Manažér Coventry Mark Robins lamentoval nad tým, že si Wright zrejme nestrihá nechty na nohách, keď videl, aká tesná bola odpískaná ofsajdová pozícia. Možno bude Wrightov necht na nohe zlomovým bodom v kariére manažéra United...
Ale aj keď technológia vytiahla United z priepasti, dokonca aj keď sa presadili v penaltovom rozstrele, bolo to viac zlomové ako prelomové víťazstvo diablov.
Možno je to príliš pesimistický spôsob čítania zápasu, Ten Hag dosiahol svoje druhé finále FA Cup-u za sebou a bude sa tak opakovať minuloročné finálové derby proti Manchesteru City.
„Obrovský úspech,“ takto opísal manažér tento výkon. „Za posledných 20 rokov boli United vo finále päťkrát. Teraz dvakrát za dva roky.“
Pesimistické čítanie je však zároveň tým realistickejším. Jediné pozitíva, ktoré si bolo možné zobrať z tohto pádu s ôsmym tímom z Championship, bolo, že United ešte možno zachránia túto sezónu a Ten Hag si ešte môže teoreticky zachrániť svoju prácu ziskom trofeje.
Bude mať však nepravdepodobné víťazstvo United vo finále naozaj taký veľký význam? Najmä po semifinále, v ktorom sa Ten Hagova družina ocitla na pokraji katastrofy?
Ten Hagovi určite nepomôže, že tento totálny kolaps a takmer úplná kapitulácia prišli pred očami mnohých z tých, ktorí majú za úlohu rozhodnúť, či zostane, alebo odíde.
Prítomní boli spolupredsedovia klubu Joel a Avram Glazerovci. Prvýkrát bol prítomný aj Jason Wilcox, nový technický riaditeľ United, ktorý bude mať v lete významný podiel na rozhodovaní, najmä keď sa rokovania o prepustení Dana Ashwortha z Newcastle vlečú.
Najvýznamnejšou osobnosťou však bol Sir Jim Ratcliffe, ktorý sa čerstvo vrátil z londýnskeho maratónu. Sedemdesiatnik prebehol trať za 4:30:52 a potom sa presunul do Wembley, pričom mal dosť času aj na krátky improvizovaný rozhovor pre BBC.
Ratcliffe dostal otázku, ako sa bolesť a napätie pri maratóne dajú porovnať s bolesťou a napätím pri vedení futbalového klubu. „Musím povedať, že sú tu isté paralely,“ odpovedal. „Vyžaduje si to istú dávku odvahy. V maratóne je to vždy po 30 kilometroch dosť ťažké. Myslím, že pri futbale ešte nie sme na 30 kilometroch.“
Ako ďaleko sú teda United? Polmaratón? „Nie, ešte tam naozaj nie sme. Prvých 10 kilometrov. Je to naozaj dlhá cesta.“
Ratcliffe sa tak prišiel pozrieť až na druhý polčas. Paradoxne, ak by bol na mieste počas prvých 45 minút, bol by svedkom jedného z mála prípadov v tejto sezóne, keď United pristúpili k zápasu ako k maratónu, a nie ako ku šprintu.
Po tom, čo Scott McTominay dostal diablov do vedenia, hrali United rozvážne a kontrolovali hru, čo sa v poslednom čase vidí len zriedka.
To však netrvalo dlho. Všetky tri góly Coventry prišli vďaka slabému riadeniu hry a United v tomto smere opakovane zlyháva.
Od štvrťfinále proti Liverpoolu sa United vo svojich zápasoch vzdali vedenia 1:0, 3:2, 2:1 a 3:0. Ten Hag videl, ako jeho hráči od začiatku februára inkasovali sedem gólov v 90. minúte alebo neskôr. Od sezóny 1962/63 neinkasovali United tri a viac gólov v toľkých zápasoch ako v tejto sezóne.
Čo sa týka Ratcliffa, konečne bol svedkom svojho prvého víťazstva United, keďže predtým bol prítomný len pri remízach a prehrách proti Tottenhamu Hotspur, Chelsea a Liverpoolu. A predsa toto víťazstvo nie je pre manažéra prelomové, a to kvôli dejisku, úrovni súpera, ale predovšetkým kvôli rozsahu kolapsu jeho tímu.
Ten Hagova budúcnosť zostáva na vážkach, hoci v každom klube, ktorý v priebehu niekoľkých mesiacov zmenil výkonného riaditeľa, futbalového riaditeľa a technického riaditeľa, by bol manažér v neistej pozícii.
Keď sme sledovali, ako sa Ten Hag pokúša povzbudiť a zmobilizovať svojich hráčov po tom, čo bol Torpov víťazný gól neuznaný, cítili sme na jeho tvári obrovskú úľavu.
Zároveň je tu však aj nepríjemná predtucha. O niečo viac ako mesiac si nie je ťažké predstaviť ďalší roj nebesky modrých, ktorý sa preženie cez preťaženú obranu diablov, a ukončí túto šialenú sezónu United a spečatí aj osud ich manažéra.
Zdroj: The Athletic