Takzvaní nedotknuteľní. V roku 2006 to bolo 9 hráčov na čele s Frankom Lampardom, Johnom Terrym a Didierom Drogbom. O deväť rokov neskôr však dres klubu zo Stamford Bridge oblieka len jeden z pôvodnej zostavy deviatich statočných. Makeleleho alebo Essiena nahradili iní hráči. Kto sa z tohto privilégia môže tešiť v tzv. Chelsea 2.0?Písal sa december roku 2006 a Chelsea prežívala pod Mourinhovým vedením veľmi úspešné obdobie korunované ziskom oboch anglických pohárových súťaží. The Blues disponovali širokým kádrom, no aj napriek tomu sa základná zostava menila len vo výnimočných prípadoch. Miesto v nej totiž mali rezervované hráči, ktorí spadali do kategórie „nedotknuteľných.“ Podľa slov portugalského manažéra neboli nedotknuteľní preto, že by ich Mourinho mal nejako špeciálne rád, skrátka sa mu páčili ich výkony a spôsob hry.
Týchto deväť hráčov sa nemuselo báť o svoje miesto v základnej zostave. Ak neboli unavení, zranení alebo suspendovaní, mohli si kopačky a výstroj pripraviť už doma. Ani po deviatich rokoch sa Mourinhov spôsob výberu hráčov nezmenil. Rozdiel je len v tom, že momentálne má Chelsea nedotknuteľných hráčov menej.
Začneme tým najjednoduchším. Eden Hazard má miesto na ľavej strane zálohy rezervované zlatými písmenami. Pri talentovanom Belgičanovi dokonca neplatí ani premisa unavenosti. Ak môže nastúpiť, tak nastúpi. Doteraz sa objavil vo všetkých ligových vystúpeniach Chelsea v tejto sezóne. To, že je momentálne zrejme najlepším hráčom Premier League, z neho robí jednoznačnú voľbu pri skladaní zostavy.
Podobne je na tom aj Diego Costa. Ten síce nemá takú formu ako v úvode sezóny, no práve prvé mesiace jeho pôsobenia v Chelsea ukázali, aký dôležitý je pre klub zo Stamford Bridge. Španielskeho reprezentanta síce trápili zdravotné problémy, no Mourinho ho aj napriek tomu posielal na trávnik. Do elitného klubu môžeme zaradiť aj jeho kolegu zo španielskeho národného tímu, Cesca Fabregasa.
Pri pohľade na štatistiky, počty štartov a výkony tam určite patria ešte traja defenzívnejšie ladení hráči. Sú nimi John Terry (jediný, ktorý sa môže pýšiť týmto statusom aj po deviatich rokoch), Branislav Ivanovič a Nemanja Matič.
Posledný menovaný síce aktuálne nehráva pre vylúčenie v zápase Burnley, no niet pochýb, že sa v základnej zostave objaví hneď, ako to bude možné. Uvažovať by sa dalo aj nad zaradením Cesara Azpilicuetu, ktorý si postupne získal dôveru Mourinha a dnes patrí medzí najlepších krajných obrancov Premier League, no ten čelí konkurencii zo strany Filipe Luisa. Aj keď má španielsky obranca na svojom konte dvojnásobok štartov ako Luis, miesto v zostave nemá tak jednoznačne rezervované ako Ivanovič na druhej strane obrany.
Veľmi zaujímavé je sledovať súboj dvoch dvojíc – Petr Čech vs. Thibaut Courtois a Kurt Zouma vs. Gary Cahill.
Čech takisto patril medzi nedotknuteľných spred deviatich rokov, no v tejto sezóne sa jeho pozícia v tíme výrazne zmenila. Stalo sa tak v dôsledku návratu mladého belgického brankára. Ak by sa futbal mohol hrať s dvoma brankármi, Chelsea by určite poslala do brány oboch. Žiaden iný futbalový klub na svete nedisponuje takou fenomenálnou brankárskou dvojicou. Petr Čech má však skrátka smolu. Vek síce pre brankárov nepredstavuje veľký problém, no prísť o talent, ktorý môže v klube stráviť ďalších 15 rokov, by bola väčšia hlúposť ako posadiť na lavičku gólmana, ktorý bol oporou posledných 11 rokov.
A čo chudák Cahill? Od začiatku sezóny tvoril s Terrym neprechodnú dvojicu v strede obrany Chelsea a dokonca sa uvažovalo nad odchodom Kourta Zoumu. Potom však prišlo niekoľko slabších výkonov v lige a naopak, viacero skvelých zápasov od Zoumu. Pevné miesto v základnej zostave tak razom zmizlo zo zoznamu vecí, ktorými sa anglický stopér môže pýšiť. Zouma sa blysol najmä v zápase proti Manchestru City. V Lige majstrov proti PSG dostal príležitosť skúsenejší Cahill, no Mourinho dvojicu stopérov aj naďalej rotuje. Navyše, francúzsky mladík momentálne zaskakuje v zálohe za Nemanju Matiča. A nedarí sa mu vôbec zle, práve naopak.
Mourinho však nie je známy tým len svojou záľubou vo vytváraní akejsi špeciálnej skupinky obľúbencov. Ak sa mu hra niektorého z hráčov prestane páčiť, bez problémov sa ho zbaví. Svoje by o tom vedeli hovoriť Juan Mata, Ashley Cole alebo Frank Lampard.