Steven Gerrard, Gianfranco Zola, David Ginola ?i Les Ferdinand sa nezmazate?ne zapísali do análov anglickej Premier League, no svojim žiarivým hrá?skym kariéram nikdy nenasadili majstrovskú korunu. Takému Andersonovi sa to s Manchestrom United podarilo až štyrikrát! Aby ste získali medailu za ví?azstvo v Premier League, musíte za ligového šampióna odohra? minimálne pä? zápasov majstrovskej sezóny (v minulosti ich bolo desa?). Klub ale môže u?ini? pár výnimiek a FA požiada? o dodato?né medaily (prevažne pre náhradných brankárov dlhodobo zranených a podobne). Vy si teraz môžete prezrie? desiatku tých najhorších hrá?ov, ktorí sa proste narodili pod š?astnou hviezdou a ušla sa im táto pocta.
10. Jurij Žirkov (Chelsea FC) - 2009/10
Ruský bohatier bol jedným z dvoch krajanov, ktorých do Chelsea presadil majite? The Blues - Roman Abramovi?. Z moskovského CSKA sem prichádzal za obrovskú ?iastku 18 miliónov libier. Pred?il tým aj prestup Andreja Aršavina do Arsenalu, ?ím sa stal najdrahším ruským hrá?om histórie! Aj z tohto dôvodu patrí do nášho zoznamu, ve? londýnske mužstvo opúš?al ani nie za tretinu tejto sumy, ke? ho zo Stamford Bridge do svojich radov povolala Macha?kala. S vtedajším výberom ve?kého Carla Ancelottiho sa už v prvej sezóne na Britských ostrovoch tešil z majstrovského titulu a ví?azstva v FA Cup-e. V ro?níku 2009/10 po?as troch mesiacov zaskakoval za zraneného Ashleyho Colea a stihol tak odohra? slušných sedemnás? ligových stretnutí. V nasledujúcej sezóne už po návrate skúseného beka hlbšie zapadol na lavi?ku náhradníkov, aby sa po sezóne vrátil spä? do Ruska. Odvtedy si už na žiadnu významnejšiu trofej nesiahol. 31-ro?ný cestný pirát (v rokoch 2005 a 2008 vyviazol z dvoch dopravných nehôd len s drobnými zraneniami) momentálne pôsobí v moskovskom Diname, cez ktoré sa zriedkavo prepracuje i do nominácie ruskej futbalovej reprezentácie.
9. Mike Newell (Blackburn Rovers) - 1994/95
Mike Newell bol dlhé roky preslávený ako najrýchlejší autor hetriku v Lige majstrov. Na strelenie troch gólov mu v zápase proti nórskemu Rosenborgu sta?ilo devä? minút. Jeho zápis pred tromi rokmi prekonal vtedajší zakon?ovate? Lyonu - Bafétimbi Gomis (v sú?asnosti hrá? Swansea City), ktorý v priebehu siedmich minút trikrát napol sie? Dinama Záhreb. Newell je odchovancom liverpoolskeho FC, za ktorý ale nikdy nenastúpil. Skuto?nú šancu dostal až vo Wigane, kde po?as troch rokov nasúkal 25 gólov. Postupne sa potom cez Luton (v jeho drese zaznamenal hetrik do siete rodného Liverpoolu), Leicester a Everton dostal do Blackburnu, kde prežil najslávnejšie obdobie svojej kariéry. Do vtedy ešte druholigového mužstva si ho vybral sám Kenny Dalglish. Krátko po príchode do Lancashire si ale zlomil nohu. Rovers medzitým postúpili medzi elitu a zárove? pokra?ovali v ambicióznom posil?ovaní kádra. V konkurencii Alana Shearera, Kevina Gallachera a Chrisa Suttona sa momentálne 50-ro?ný Angli?an presadzoval len sporadicky. V historicky najúspešnejšom ro?níku Rovers nastupoval zvä?ša na závere?né minútky. Majstrovskú korunu z tretieho ro?níka Premier League mu už ale neodpára nik. Po odchode z Ewood Parku už nikdy nepri?uchol k anglickej špi?ke a neprerazil ani ako manažér. Ako tréner Lutonu na seba neslávne upozornil sexistickými urážkami Amy Rynerovej - druhej postrannej a prvej hlavnej rozhodkyne v anglickom ligovom futbale. Momentálne je už šes? rokov bez klubu.
8. Oleg Lužnij (Arsenal FC) - 2001/02
Momentálne 46-ro?ný nezamestnaný manažér prichádzal do Londýna s nálepkou znamenitého zadáka. S kyjevským Dynamom sedemkrát ovládol ukrajinskú a raz i sovietsku ligu. Na Highbury prichádzal ako dlhodobá náhrada za odchádzajúceho veterána z pravej strany obrany - Leeho Dixona. Tou sa ale v skuto?nosti stal až kamerunský obranca Lauren, ktorého Arséne Wenger podpísal o rok neskôr. Lužnij sa aj z toho dôvodu nikdy nestal plnohodnotným ?lenom základnej zostavy Kanonierov. Odborníci pripisovali vinu jeho labilnej psychike, s ktorou v špi?kovej Premier League nemohol nikdy prerazi?. V majstrovskej sezóne 2001/02 ale za Gunners stihol odohra? až osemnás? stretnutí, v?aka ?omu si na krk vyslúžil medailu ur?enú pre šampiónov. ?alší ro?ník už pre rodáka z ?vova taký úspešný nebol, aj ke? v poslednom zápase sezóny odohral svoj najlepší duel za Arsenal a prispel tak k svojmu druhému triumfu v FA Cup-e (Southampton 1:0). Oleg sa následne cez neúspešné pôsobenie vo Wolverhamptone a Vente dostal na lavi?ku Dynama Kyjev, kde pôsobil v pozícii asistenta manažéra. Jeden ro?ník sám viedol i Simferopo?, no posledné dva roky je bez angažmánu.
7. Luke Chadwick (Manchester United) - 2000/01
„Chadwick one, Gerrard nil,“spievalo sa na Old Trafford po?as odvetného pohárového zápasu s Cambridge United. Bolo tomu len nedávno, ?o sa Luke Chadwick (mimochodom rodák z tohto univerzitného mesta) vrátil spä? do Theatre of Dreams, kde strávil sedem rokov futbalového života. Po?as nich stihol okrem piatich hos?ovaní odohra? za Red Devils 25 ligových stretnutí. Prevažnú ?as? (konkrétne šestnás?) absolvoval v majstrovskom ro?níku 2000/01, kedy získal doposia? svoju jedinú trofej v kariére. Odchovanec hrdého klubu z Old Trafford v tej sezóne nastupoval i za anglickú reprezentáciu do 21 rokov. Luke Harry Chadwick v tomto životnom ro?níku zaznamenal i svoje jediné dva góly za ?ervených diablov. Potom už išla jeho kariéra len z kopca. Cez West Ham United, Stoke City, Norwich City a MK Dons sa dostal až do rodného Cambridge. Návratom do Divadla snov (štvrtoligista padol po výsledkoch 0:0 a 0:3) si Chadwick ur?ite zaspomínal na krásne ?asy plné nádeje.
6. Jérémie Aliadiére (Arsenal FC) - 2003/04
Francúzsky úto?ník ?i krídelník prišiel do Arsenalu v roku 1999 ako klenot akadémie Clairefontaine. Vo veku šestnás? rokov sa rozhodol podpísa? svoj prvý kontrakt s Kanoniermi. Na Highbury pôsobil až do roku 2007, no po?as tejto doby nastúpil len na 29 ligových zápasov, v ktorých sa presadil len jediný raz! Aliadiére zasiahol do hry v majstrovskej sezóne 2003/04 v potrebných desiatich ligových dueloch (v siedmich ako náhradník z lavi?ky). Nepresadil sa síce ani raz, no vtedajšie mužstvo Invincibles sa zaobišlo i bez jeho gólového príspevku. ?alší ro?ník rodák z Rambouillet takmer celý premaródil, aby v nasledujúcom absolvoval hos?ovania až v troch rozli?ných kluboch. Rok 2006/07 mal by? pre neho zlomový, no v jedenástich ligových zápasoch vyšiel strelecky naprázdno a tak sa s?ahoval do Middlesbrough. Najvä?šmi sa mu ale darilo až po návrate domov, ke? za Lorient nasúkal po?as troch rokov 25 gólov (pätnás? z nich v sezóne 2012/13). Tento zraneniami prenasledovaný Francúz odišiel minulé leto vo veku 31 rokov zarába? na dôchodok do katarského mužstva Umm Salal.
5. Alexej Smertin (Chelsea FC) - 2004/05
Na Alexeja Smertina si širšia futbalová verejnos? bu? nespomína, alebo si ho vybaví ako kapitána ruskej futbalovej reprezentácie. So zbornou to dotiahol na majstrovstvá sveta 2002 v Japonsku a Južnej Kórei a na európsky šampionát 2004 v Portugalsku. Jeho klubová kariéra nebola zvláš? výrazná. Najvä?šiu stopu azda zanechal vo Francúzskom Bordeaux, kde strávil tri roky, no slávu mu prinieslo až krátke a prieh?adné pôsobenie na Stamford Bridge. Do Londýna ho ako svojho prvého chránenca priviedol Roman Abramovi?. Po?as prvej sezóny ho vtedajší manažér Claudio Ranieri upratal do Portsmouthu. O rok neskôr sa však ruský stredopoliar ne?akane za?al objavova? v nomináciách Josého Mourinha. V konkurencii Lamparda, Makélélého, Geremiho, Parkera ?i Tiaga Mendesa stál na ved?ajšej ko?aji, no ako náhradník stihol nasko?i? až do šestnástich duelov. ?alšiu sezónu strávil Smertin v Charltone, aby ho potom Special One posadil na vlak do Moskvy. Z miestneho Dinama si ešte na jednu sezónu odsko?il do Fulhamu, no potom už zavesil kopa?ky na klinec. Momentálne pracuje v štruktúrach svojho posledného ruského zamestnávate?a.
4. Christopher Wreh (Arsenal FC) - 1997/98
Libérijský rýchlik je bratrancom najlepšieho futbalistu planéty za rok 1995 - Georgea Weaha. Možno to bola viera v pozitívny gén, ktorá Arséna Wengera motivovala pritiahnu? Chrisa do Monaka a neskôr i do Arsenalu. Wreh sa pridal ku Kniežatám rok po tom, ?o v ich drese zažiaril jeho o devä? rokov starší bratranec. Po svojom debute v roku 1993 odohral za Monako v priebehu štyroch rokov len trinás? ligových stretnutí s tromi gólmi. Poslednú sezónu už trávil na hos?ovaní v Guingampe. V ?alšej sezóne sa už s?ahoval do Londýna, no ešte predtým sa po?as reprezenta?nej akcie v rámci šou preslávil bežeckým súbojom s levom africkým! Na Highbury prichádzal ako štvrtá vo?ba do útoku po Wrightovi, Bergkampovi a Anelkovi. V pozícii náhradníka ale nastúpil na dostato?né množstvo zápasov, aby si mohol hrdo prevzia? ví?aznú medailu. Príchodmi Henryho a Šukera sa jeho pozícia v tíme ešte vä?šmi degradovala a ?asom bol rád i za zápasovú nomináciu. 36-násobný reprezentant Libérie sa neuchytil ani na hos?ovaniach v Birminghame, ?i Den Bosch. Za tri sezóny odohral za Kanonierov 28 ligových zápasov, v ktorých nastrie?al tri góly. Na za?iatku milénia sa s?ahoval do Al-Hilal. Christopher už potom na vrcholovej úrovni nikdy nehral. Pokúsil sa o to v rokoch 2001-2002, no za Bournemouth a St. Mirren po?as dvoch sezón odohral len tri ligové stretnutia bez toho, aby strelil gól. Kariéru dohrával v provin?ných anglických sú?ažiach, Iráne ?i Indonézii.
3. Pascal Cygan (Arsenal FC) - 2001/02
„He´s bald, he´s sh*t, he plays when no one´s fit,“zvyklo sa spieva? pri Cyganových zápasoch na Highbury. Ke? sa tento francúzsky stopér objavil na hracej ploche, okamžite ste mohli bada? jeho nekomfortný a neistý prejav. Najvä?šou zvláštnos?ou Wengerových Invincibles bol fakt, že sú?as?ou neporazeného mužstva bol i Pascal Cygan. Priaznivci Gunners sa dodnes prežehnávajú pri spomienke na tohto zadáka. Francúzsky štyridsiatnik prichádzal do Londýna z OSC Lille. Za Dogy po?as siedmich rokov odohral 179 ligových zápasov. Na Highbury sa nikdy nestal prvou vo?bou Arséna Wengera. Francúzsky profesor po ?om siahol len po?as obvyklého hrá?skeho lazaretu, inak ho využíval iba ako náhradníka. Vo fenomenálnom ro?níku 2003/04, ktorým Gunners prešli bez jedinej porážky, spolu s veteránom Martinom Keownom kryl chrbát dvojici Sol Campbell a Kolo Touré. Cygan v tomto ro?níku nastúpil na osemnás? zápasov. Rodák z Lens kopil jednu chybu za druhou, no vtedajší výber Kanonierov bol skuto?ne neporazite?ný. Príchodom švaj?iarskej dvojice Djorou-Senderos však bol neskôr vytla?ený na ved?ajšiu ko?aj, aby v lete 2006 Londýn opustil. V drese španielskeho Villarrealu potom isté obdobie zastupoval dlhodobého maróda Gonzala Rodrígueza, no po jeho návrate bol znovu usadený na lavi?ku náhradníkov. Kariéru kon?il u španielskeho druholigového nová?ika z Cartageny.
2. Stuart Taylor (Arsenal FC/Manchester City) - 2001/02 a 2011/12
Pokia? nie ste obdarený športovým talentom, no napriek tomu túžite po ve?kých trofejach, obrá?te sa na Stuarta Taylora. Tento chlapík odchytal vo svojej kariére len 72 ligových zápasov, nikde si nevybudoval pozíciu brankárskej jednotky, no jeho životopis zah??a dva tituly v rámci Premier League, dve ví?azstvá v FA Cup-e a dva triumfy v Community Shield. Bezmála dvojmetrový gólman je odchovancom londýnskeho Arsenalu, ktorý ho uviedol i do seniorského futbalu. Po?as ôsmich rokov ako kme?ový hrá? Gunners strávil na hos?ovaniach v Bristole Rovers, Crystale Palace, Peterborough United a Leicester City. Medzi troma žr?ami Kanonierov sa ocitol celkom v osemnástich ligových stretnutiach. Najviac, konkrétne desa?, ich absolvoval v majstrovskom ro?níku 2001/02. V poslednom zápase ligovej sezóny ho Arséne Wenger pä? minút pred koncom stretnutia poslal do bránky na desiaty zápas, aby sa tak rodák z Romfordu kvalifikoval na zisk vytúženej medaily pre ví?aza Premier League (vtedy sa ešte nedali uplatni? výnimky pre náhradných brankárov). Príchodmi Jensa Lehmanna a Manuela Almuniu sa skon?ila Taylorova misia v Arsenale. Cez Aston Villu (opä? len dvojkou dánskeho gólmana Thomasa Sorensena) sa potom dostal do Manchestru City. Na Etihad Stadium pôsobil v pozícii trojky za dvojicou Joe Hart a Shay Given. Za Citizens po?as troch sezón neodchytal ani jediné ligové stretnutie, no napriek tomu sa v majstrovskej sezóne 2011-12 dostal na zoznam dekorovaných. Dva roky potom robil náhradníka Adama Federiciho a Alexa McCarthyho, aby sa následne presunul do Leedsu, kde stále ?aká na svoj ligový debut...
1. Ronnie Wallwork (Manchester United) - 2000/01
Z majstrovského piedestálu Old Trafford až do prašivej temnoty väzenskej rutiny... aj takto môže vyzera? príbeh premárnenej príležitosti. Ronnie Wallwork sa pridal k Manchestru United vo svojich šestnástich rokoch. O dva roky neskôr (1995) vyhral s Diablami mládežnícky FA Cup a zárove? bol vyhlásený za najlepšieho mladého hrá?a tímu. Vážnejšie však na seba upozornil až v roku 1999 po?as hos?ovania v belgických Antverpách, kde po závere?nom zápase sezóny napadol hlavného rozhodcu. Belgická asociácia ho dištancovala doživotným zákazom, ktorý bol ale neskôr redukovaný na tri roky bez futbalu, z ktorých dva odohral v podmienke. Ni? mu teda v sezóne 2000/01 nebránilo (zvä?ša v pozícii náhradníka) vybehnú? na dvanás? ligových stretnutí, v?aka ktorým si vyslúžil medailu pre ví?aza Premier League. V ?alšom roku odohral za Red Devils už len jediné ligové stretnutie, a tak sa porú?al k nová?ikovi z West Bromwichu. S Drozdami hne? v prvej sezóne obratom putoval do Championship. Wallwork si našiel stabilné miesto v zostave až v ro?níku 2005-06, kedy do?ho všetku svoju dôveru vložil manažér Bryan Robson. Odchovanec United bol dôležitou sú?as?ou mužstva, ktoré, žia?, znovu opustilo anglickú smotánku. ?alšiu sezónu mal strávi? na hos?ovaní v Barnsley, no po dvoch zápasoch za Tykes bol pobodaný pri barovej potý?ke. Od futbalu si oddýchol tri mesiace. Po následnom hos?ovaní v Huddersfielde putoval natrvalo do Sheffieldu Wednesday, za ktorý v ro?níku 2007/08 odohral iba sedem ligových stretnutí. Po skon?ení ro?ného kontraktu sa mu nedarilo získa? ?alší angažmán. Možno i z nedostatku finan?ných príjmov za?al v roku 2011 kšeftova? s kradnutými autami, za ?o putoval na pätnás? mesiacov do väzenia. 37-ro?ný zadák sa v aktuálnej sezóne vrátil k futbalu. Zrejme najhorší ví?az anglickej Premier League hrá za Ashton United, ktorý aktuálne pôsobí v siedmej lige...
Foto : Reuters