Čo oddeľuje Pepa a Mourinha? Prečo je tak skvelým priateľom s Hasselbainkom? Aké bolo hranie po boku jeho vlastného otca? Ako si spomína na svoje pôsobenie v Chelsea či iných tímoch Premier League? A nakupoval niekedy v sieti obchodovIceland? Na tieto a mnoho ďalších bláznivých otázok odpovedal Eidar Gudjohnsen v rozhovore preFourFourTwo.
Embed from Getty ImagesDalo ti to, že si bol synom futbalistu na medzinárodnej úrovni väčšiu šancu stať sa profesionálnym hráčom? Čo si myslíš, že by si robil, keby si sa nevenoval futbalu?"Nestal som sa profesionálom, lebo som bol synom futbalistu, futbal sa u nás prenáša z generácie na generáciu a ja som sa s ním narodil v krvi. Bolo mi povedané, že odkedy som prvýkrát videl loptu, nevidel som nič iné. To, že sa stanem futbalistom, som vedel už ako trojročný. Jednoducho som to vedel. Zdalo sa mi to prirodzené. Bol som futbalom posadnutý. Vyrastal som v prostredí, kde do neho boli všetci zamilovaní. Miloval som sledovanie zápasov môjho otca a pokiaľ to bolo možné, chodil som na každý jeden z nich. Potom som začal hrať aj sám. Nikdy som o robení ničoho iného neuvažoval."Ako veľmi si si užíval hranie po boku Ronalda v PSV Eindhoven, keď si mal len 17 rokov? Naučil ťa niečo špeciálne?"Veľmi skoro som si uvedomil, že hrám s niekým jedinečným. Mal len 19 rokov, bol len o dva roky starší ako ja, no kým ja som bol ešte chlapec, on už bol mužom. Predvádzal neuveriteľné veci v plnom šprinte - jasličky, otočky, zasekávačky. Normálni hráči, a tiež hráči vysokej kvality musia tieto veci robiť pomaly, no on to robil v plnom šprinte. V tých časoch bol nezastaviteľný. Bol jedným z tých talentov, pri ktorých ste si jednoducho povedali, že s ním sa nemôžete porovnávať, mal v sebe niečo špeciálne."Embed from Getty ImagesKto bol najlepším útočníkom, s ktorým si hral počas tvojej kariéry?"To je náročná otázka. Vedel by som dať dohromady naozaj kvalitný zoznam: Jimmy Floyd Hasselbaink, Gianfranco Zola, Didier Drogba, Hernan Crespo, Samuel Eto'o, Lionel Messi, Ronaldinho či Ronaldo. Pravdepodobne som zabudol na mnoho ďalších. Ah jasné, Thierry Henry! Ospravedlňujem sa, ak som niekoho vynechal. Najviac som si však rozumel a najviac som si užíval hranie s Jimmy Floydom Hasselbainkom. Boli sme oheň a ľad, tak rozdielni, no porozumeli sme si, dve rozdielne polovice sa spojili do jedného celku."Pamätáš si na moment, keď tvoj otec nepremenil rozhodujúcu penaltu v drese Anderlechtu počas finále UEFA Cup v roku 1984, proti Tottenhamu Hotspur? Neodradilo ťa to od pripojenia sa kSpurs26 rokov nato?"Osobne si ten moment nepamätám, no pamätám si videá. Som si istý, že to pre môjho otca nebolo jednoduché. Vtedy sa len čerstvo vrátil po tom, čo bol zranený. Bol jedným z dvoch, alebo troch, ktorí nepremenili penaltu, ale on zahrával tú poslednú a ľudia si tak pamätajú len jeho zlyhanie. Neodradilo ma to však od pripojenia k tímu Spurs. Tottenham je skvelý klub a v tom čase sa to javilo ako výborný prestup.""Môj otec bol naozaj skvelý futbalista. Hral ešte v ére, keď v tíme mohli hrať traja zahraniční hráči, čiže cestovanie do zahraničia bolo pochopiteľne veľmi náročné. Aj tak však mal skvelú kariéru, viac ako 20 rokov bol profesionálom, v Belgicku sa stal hráčom roka, rovnako ako aj najlepším strelcom. Keď mal 34 rokov, bol vo Švédsku zvolený za najlepšieho zahraničného hráča všetkých čias. Mal smolu na zranenia, no nakoniec mal skvelú kariéru."Bál si sa, že tvoja kariéra je na konci, keď si sa niekoľkokrát zranil a musel si opustiť PSV?"Bol tam náznak strachu, špeciálne keď mi doktor povedal, že pravdepodobne už nikdy nebudem môcť hrať na vysokej úrovni. Keď dva roky striedavo hráš a nehráš, tak sa začneš obávať, no niečo vo mne mi hovorilo, že to ešte nie je koniec. Nepodľahol som strachu, potreboval som čas, pretože som si zlomil členok a mal som isté komplikácie s rastom kosti. Celkovo som podstúpil operáciu sedemkrát."Aké to bolo, keď si bol vystriedaný za tvojho otca v drese Islandu? Tušil si vtedy, že by sa to mohlo stať obľúbenou kvízovou otázkou v nadchádzajúcich rokoch?"Je to skvelé, keď si pomyslím, že som hral v tom istom zápase, ako môj otec. To, že som ho vystriedal, bol pre mňa veľký moment, otec mi dal bozk na líce, keď som ho nahradil. Bol nervóznejší ako ja, no tá chvíľa mohla byť ešte významnejšia. Veľa ľudí vraví, že Eggert Magnusson (bývalý FA prezident Islandu a West Hamu) ukončil naše spoločné hranie, ale to je voči nemu neférové. Šesť týždňov nato prišiel ďalší reprezentačný zraz a on chcel, aby sme nastúpili spoločne v základnej zostave. Vidím v tom logiku: mohlo to byť ešte významnejšie, urobiť to pred domácim davom fanúšikov. No ja som sa tesne pred týmito dvoma zápasmi zranil. Môj otec hral po tom, čo som bol zranený ešte dva roky. Mohli sme spolu hrať ešte pomerne dlho.."Ktorý presný zásah bol gólom tvojej kariéry? Bol to gól za Bolton vo finále Ligového pohára proti Wimbledonu v roku 1999?"Ten sa mi páčil. Wimbledon bol tím z Premier League, ktorý pútal pomerne veľa pozornosti. Tá sezóna posunula mňa, moje výkony a môj profil na iný level a spomínaný gól bol toho súčasťou. Je jedným z mojich obľúbených.""No je tu aj ďalší, v drese Chelsea proti Southamptonu v sezóne 2004/05. Dostal som loptu v strede poľa, kde ma Mourinho presunul. Narazil som si loptu s Jarošíkom, potom som dal loptu Lampardovi, ten nahral Drogbovi, ktorý mi naservíroval nahrávku, aby som následne skóroval. Bol to naozaj 'futbalový' gól. Taktiež som prekonal nožničkami Leeds."Bol si nahnevaný na tvojho spoluhráča z Boltonu, Deana Holdswortha za to, že netrafil prázdnu bránu v semifinále FA Cupu? Čo si mu na to povedal?"Nebol som nahnevaný, len sklamaný. Odohrali sme skvelý zápas a mali sme skvelú sezónu. Dostali sme sa do semifinále FA Cupu a Ligového pohára. To, že sme však hrali na všetkých frontoch bolo pravdepodobne dôvodom, prečo sme nevyhrali pohár a nepostúpili do vyššej ligy. Ja som bol ale stále len malým chlapcom a Den Holdsworth už dlhoročným profesionálom - samozrejme som mu nič nepovedal!"Čo ťa viedlo k tvojej oslave gólu s otvorenou dlaňou, počas tvojho pobytu v Chelsea?"Myslím, že to bolo niečo z televíznej show Priatelia. Zvykol som ich pozerávať často. V jednej epizóde prišiel Joey na scénu oblečený v Chandlerovej spodnej bielizni a spýtal sa: 'Mohol by som si obliecť ešte jedny trenky?' Potom spravil s rukou niečo zvláštne, čo sa mi zdalo celkom cool, tak som to proste zopakoval."Tvoje partnerstvo s Jimmy Floyd Hasselbainkom bolo neuveriteľné. Čo bolo dôvodom, že ste si tak rozumeli? Si prekvapený, že si tak dobre vedie ako tréner?"Mimo ihriska sme si porozumeli veľmi rýchlo a myslím si, že to výrazným spôsobom pomohlo. Jimmy a ja sme boli rozdielni v štýloch našej hry, no veľmi podobní v tom, ako sme o zápasoch zmýšľali. Jimmy bol nesmierne silný, kým ja som vyberal správne miesto na nahrávku, on sa postaral o všetko ostatné. Zvyčajne som ho nechával ísť hlbšie do poľa, no vedeli sme to alternovať. Bolo to naozaj príjemné obdobie. Stali sme sa skvelými spoluhráčmi. My sme spolu dokonca trávili čas s našimi partnerkami aj na Vianoce! Nie som prekvapený, že sa mu darí ako trénerovi, pretože má čistú myseľ a vie, čo chce. Je tvrdohlavý, no rozhodný, rovnaký, ako bol ako hráč - typický Holanďan, predpokladám."Je sezóna 2003/04: Chelsea sa dostala medzi posledné štyri tímy v Champions League spoločne s Monacom, Portom a Deportivom La Coruna. Boli ste si istí, že vyhráte? Ako náročné bolo prehrať s Monacom?"Mali sme sa dostať do finále. Spackali sme to v Monacu, zlyhali sme v taktike. Viedli sme si zle. Za stavu 1-1 bol remízový stav a mali sme na ihrisku o jedného hráča viac. Striedania však mali na zápas veľký dopad a duel sa skončil tak, že sme prehrali. Nikdy sa to však nemalo stať. Monaco bolo skvelým tímom, no neboli neobyčajní. Odniesť si na Stamford Bridge prehru 3-1 bolo pre nás príliš veľké sústo."Embed from Getty ImagesVeľa ľudí v médiách si myslelo, že ťa Jose Mourinho vyhodí z Chelsea tak rýchlo, ako to len bude možné, no pri vašom triumfe v Premier League v roku 2005 si zohral veľkú rolu. Čo ti povedal Jose, keď prišiel do mužstva? Musel si ho presviedčať?"Deň po tom, čo bol menovaný za trénera, mi Peter Kenyon zavolal a povedal mi, že nový manažér so mnou chce rozprávať. Jose mi povedal: 'Eidur, som tvoj nový tréner. Nemysli si, že opúšťaš Chelsea. Chcem ťa mať tu a potrebujem od teba to najlepšie, čo vieš ponúknuť. Buď pripravený začať pracovať 5. júla.' Takto to bolo. Nepotreboval mi povedať nič iné."Aký pocit bol vyhrať Premier League na Reebok (štadión Boltonu, pozn. red.)? Bolo to vďaka tomu o niečo sladšie? Ako bláznivé boli oslavy Chelsea v tú noc?"Už len fakt, že sme vyhrali Premier League robil tú chvíľu špeciálnou, no pamätám si, že niekoľko fanúšikov Boltonu skandovalo moje meno, čo ten moment ešte ozvláštnilo. Milujem Bolton a ľudí tam. Zažil som tam dve skvelé životné etapy (1998-2000 a 2014-15, pozn. red.). Oslavy? Neboli bláznivé, pretože sme hrali s Liverpoolom v Lige majstrov niekoľko dní nato."Ako rozdielna bola Chelsea, ktorú si opúšťal v roku 2006 oproti tej, do ktorej si prišiel v roku 2000?"Kvalitatívne podobná, hoci sme mali v roku 2006 viac víťaznej mentality. Claudio Ranieri bol pôvabný chlapík a veľmi dobrý tréner, no Mourinho viac ‚uletený‘ - jadro tímu navyše bolo v ideálnom veku, no rovnako s mnohými skúsenosťami. Tím, ku ktorému som sa pripojil pod vedením Gianlucom Viallim mal taktiež skúsenosti a mladých hráčov, no nie dostatok vo veku 24-27 rokov, čo je vrcholové obdobie futbalového života."Nakupoval si niekedy v obchode ‚Iceland‘ (anglicky Island, kde sa Gudjohnsen narodil, pozn. red.)počas tvojho pobytu v Anglicku? Sú kuracie tikka lasagne rovnako populárne aj u vás doma, ako sú v anglických supermarketoch s rovnakým názvom?"Samozrejme! Kedykoľvek, keď mi chýbal domov som išiel nakupovať do Icelandu! Nie, teraz vážne. Bol som tam len raz a nekúpil som nič."Odmietol si Real Madrid, aby si sa mohol pripojiť kBarcelone?"Podľa toho, čo mi bolo povedané, sa o mňa aspoň zaujímali. Prvý záujem o mňa, o ktorom som počul bol práve od Realu Madrid. V klube však prebiehali voľby a nemali trénera, takže som sa čudoval, ako konkrétny to vlastne mohlo byť. Potom som však už nemal tušenia, ako to v Španielsku prebiehalo. Keď ku mne prišla Barcelona, ktorá práve vyhrala Ligu majstrov s ponukou, pomyslel som si len: 'Poďme to dokončiť, kde to mám podpísať?'Akobarcelonskánáhrada zaHenrika Larssona, cítil si tlak, keď si mal po niekom, kto nastavil latku naozaj vysoko, vypĺňať 'dieru' v kádri?"V tej chvíli som si neuvedomoval, že mám niekoho nahrádzať. Potom som si uvedomil, že sme obidvaja boli zo severských krajín a obaja sme mali rovnaké číslo na drese. Mohol som prísť z lavičky a streliť víťazný gól, no podľa ľudí v Barcelone to bolo presne také, ako keď prišiel ako striedajúci hráč Larsson a skóroval on. To je to, ako si ho pamätajú a ja som sa nemohol vyhnúť porovnávaniu. Bol to skvelý hráč. Necítil som však tlak, pretože som ho nahrádzal, to, že som sa stal hráčom Barcelony bolo nátlakom samé o sebe. Naše tréningy v Chelsea boli na vysokej úrovni, no oni ju ešte o kúsok preskočili. Nezáležalo na tom, ako silno si im prihral, ich prvý dotyk bol perfektný aj tak."Si jeden z mála hráčov, ktorý hrali pod oboma, pod Jose Mourinhom ajPepom Guardiolom."Z futbalového hľadiska je Jose trošku viac sústredený na obranu, nie defenzívne ladený, no takouto cestou stále analyzuje situáciu. Guardiola je viac posadnutý hrou svojho tímu. A ich osobnosti sú absolútne odlišné. Guardiola je tižší a nemá rád konfrontácie, ktoré naopak Jose tak trochu obľubuje. Jose má rád diskusiu, mierne prudkú diskusiu, ktorú by pravdepodobne Guardiola so všetkým rešpektom nemusel zvládať."Embed from Getty ImagesAko blízko si bol k prestupu do West Hamu v roku 2010, predtým ako si si vybral Tottenham. A prečo si si vybral Spurs?"Bol som veľmi blízko. Bol som v kontakte s Gianfrancom Zolom, ktorý bol v tom čase trénerom West Hamu, no keď som odcestoval do Anglicka, mal som na telefóne aj Harryho Redknappa, ktorý rozprával s mojím agentom aj otcom. Keď som prišiel do Londýna, musel som sa definitívne rozhodnúť: West Ham alebo Spurs. Rozhodol som sa pre tím atakujúci postup do Ligy majstrov, nie pre mužstvo, ktoré bojovalo o udržanie. Majitelia West Hamu boli mierne temperamentní a otvorení a to bol dôvod, ktorý predčil všetky ostatné."Prečo bol tvoj pobyt na hosťovaní uSpurstak krátky? Mohli sme mať skúsenosť s tebou v Lige majstrov!"Bolo to smutné a je to niečo, čo ľutujem. Veľa fanúšikov Chelsea nebude nadšených, že to vravím, ale ja som si svoj pobyt v Tottenhame užíval. Mali sme skvelý tím, s Garethom Baleom, Lukom Modrićom, a tiež hráčmi, ako Petrom Crouchom, Ledley Kingom, Nikom Kranćjarom, Gomesom v bráne - veľa naozaj dobrých futbalistov. Predtým, ako som Tottenham opúšťal na konci sezóny som od Redknappa počul: 'Vidíme sa počas predsezónnej prípravy. Bol si u nás perfektný, potrebujeme ťa aj v ďalšej sezóne.' Nič také sa však nestalo. Stále som mal zmluvu s Monacom, tak som šiel tam. Či sa oba kluby nevedeli dohodnúť na poplatku za prestup naozaj neviem."Hral si v Premier League aj v La Lige. Ktorá bola ťažšia?"Technicky je to náročnejšie v Španielsku. Fyzicky v Anglicku."Ako môžeš porovnať hranie na Reebok (štadión Boltonu, pozn. red.) s hraním naCamp Nou (štadión FC Barcelona, pozn. red.)?"Záleží to od počasia, no môže to byť veľmi podobné. Atmosféra v Boltone býva veľmi elektrická. V Španielsku a špeciálne v Barcelone panuje názor, že najprv musíme vzrušiť fanúšikov, až potom nás vytlieskajú. Na Reebok cítite atmosféru hneď, 27 000 ľudí ti vie dať rovnaký dojem ako 98 000. Bohužiaľ som nikdy nehral za Bolton v Premier League, no hrali sme s Liverpoolom v FA Cupe v štvrtom kole a bola to naozaj bláznivá atmosféra."Hral si s chlapíkmi ako Frank Lampard,Lionel Messia Gareth Bale relatívne skoro počas ich kariér. Vieš odhadnúť, ktorí mladí hráči to dosiahnu až na vrchol a ktorí zlyhajú? Prekvapil ťa nejaký bývalý spoluhráč v dobrom, alebo v zlom svojím vývojom?"Harry Kane a jeho vývoj sa dostal do diametrálne odlišného svetla ako som predpokladal. To presne ukazuje, že hráčov nemožno súdiť. Ak ich nepoznáte osobne, neviete aký majú postoj. Niekedy na tréningu, keď príležitostne trénoval s prvým tímom som si jeho budúcnosťou nebol istý. Nepoznal som ho ako človeka. Ak by som poznal, pravdepodobne by som zastával iné stanovisko. Myseľ môže byť najsilnejšou, no aj najslabšou stránkou každého hráča.""Čo sa týkaLionela Messiho, nikto nepochyboval, že sa stane profesionálom. Pochybovali, keď bol mladší, pretože sťažka rozprával, no potom, keď sa dostal do prvého tímu, jednoducho 'explodoval'.