V záverečný deň letného prestupového obdobia získal Bournemouth Jacka Wilshera. Ročné pôsobenie na Dean Court je pre 24-ročného futbalistu ideálnou šancou na návrat do plánov Arséna Wengera i Sama Allardyca.
Wilsherov odchod z Arsenalu mnohých prekvapil, no v konečnom dôsledku dáva zmysel. Kariéra záložníka na severe Londýna dlhodobo stagnovala, väčšinu času totiž trávil na lavičke náhradníkov či dokonca na tribúne.
Teraz však nastal čas na to, aby sa znovu vrátil medzi futbalovú elitu. Tam, kde ho pred necelými piatimi rokmi po jeho najúspešnejšej sezóne radili viaceré svetové médiá. Šancu na to dostane v priemernom Bournemouthe.
Pod vedením Eddieho Howa, manažéra, ktorý je známy precíznym prístupom k mladým hráčom, bude mať stredopoliar ideálne podmienky na futbalový rast. Musí však zabudnúť na smolu, ktorá ho sprevádzala v uplynulých rokoch.
Smolné zranenia
Kariéru Jacka Wilshera sprevádzajú časté zranenia. V sezóne 2011/2012 - bezprostredne po jeho najlepšom období - neodohral pre zdravotné problémy ani sekundu, a v posledných dvoch rokoch nastúpil v základnej zostave Arsenalu iba 10-krát.
Od roku 2008 odohral za prvé mužstvo Arsenalu iba 157 zápasov - ešte hrozivejší je však fakt, že pre rôzne zranenia vynechal v rovnakom období až 154 duelov! Viac v klube vymeškali len veční maródi Diaby a Rosický.
Aj napriek tejto nelichotivej bilancii si od Roya Hodgsona vyslúžil nomináciu na EURO 2016. Dôvera od kouča národného tímu bola pre jeho kariéru novým impulzom: miesto na súpiske totiž zrejme nečakal ani on sám.
Ešte pred šampionátom pritom deklaroval výbornú formu. Arséna Wengera dokonca vyzval, aby jeho výkony pozorne sledoval. Po rokoch trápenia videl na konci tunela svetlo - to ale zhaslo nečakane rýchlo.
Za Anglicko síce nastúpil v troch zo štyroch stretnutí, no ME sa pre jeho mužstvo skončili potupnou porážkou proti škriatkovi z Islandu. Jedným z najviac kritizovaných hráčov bol práve Wilshere, ktorému sa na ihrisku vôbec nedarilo.
Wenger sa preto rozhodol, že kariéra mladého futbalistu potrebuje novú výzvu. Wilshere sa znovu ocitol v situácii, ktorej čelil už ako 18-ročný, kedy ho Arsenal na celý rok zapožičal Boltonu Wanderers.
Šanca na reštart
Po šiestich rokoch musí anglický klenot znovu zabrať. Dokázať, že futbal hrať nezabudol, a že pre Arsenal môže byť rozdielovým hráčom. Nadviazať na výkony zo sezóny 2010/2011, kedy patril k najlepším hráčom na Ostrovoch.
Potom však prišli zranenia, no takisto problémy so správaním: Wilshere začal zapĺňať titulné stránky bulvárnych časopisov kvôli bitke pred nočným klubom, šoférovaniu pod vplyvom alkoholu či rozchodu s dlhoročnou partnerkou.
Prirovnávania k Alanovi Shearerovi či Paulovi Scholesovi boli čoraz menej časté. Mladík z Arsenalu sa postupne začal podobať na Ravela Morrisona, Maria Balotelliho či Hatema Bena Arfu, ktorých kariéra v Premier League sa skončila fiaskom.
Wilshere musí hodiť za hlavu problémy, ktoré mal: musí sa zbaviť psychického bloku, ktorý po mnohých zraneniach ovplyvňuje jeho hru. Musí sa sústrediť výlučne na futbal a snažiť sa o to, aby bol pre spoluhráčov vzorom.
V roku 2011 ho Xavi označil za budúcnosť anglického futbalu: Wilshere však prognózu nenapĺňa. Jeho talent vychádza nazmar, no šancu na nápravu situácie núka rázny Eddie Howe, ktorý to s mladými hráčmi vie.
Čaká ho však náročná úloha. Wilshere je tvrdým orieškom, no jeho hosťovanie na Dean Court je pre Arsenal, Bournemouth i samotného hráča krokom vpred. Z chlapca sa však musí stať muž, ktorého Kanonieri tak zúfalo potrebujú.