Prečo nedokázal Leeds nič vyhrať? Spravil Sven-Goran Eriksson chybu, keď ho nezobral na Majstrovstvá sveta 2002? A čo jeho osobný život? Alan Smith, bývalý hráč Premier League, odpovedal pre FourFourTwo na všakovaké otázky, ktoré zaujímali jeho fanúšikov.
Smithovci sa hrajú v obývačke ich nového domu, ktorej výhľad siaha priamo na kopce južnej oblasti prenádherného Peak District v Derbyshire."Smithovci sú trieda,"vraví Smith, očarujúci muž, ktorý si práve zalieva šálku čaju.
Aktuálny hráč i tréner Notts Country v jednej osobe sa pýši svojou zbierkou, ktorú nám ukazuje pri ohliadke domu. V jednej jedinej miestnosti nájdeme BMX, Motocross a Moto GP."Manželka mi povedala, že to musím dať všetko tu,"smeje sa. Jeho hrdinom je španielsky pretekár Jorge Lorenzo,"ktorý riskuje život a preteká tak, ako by to bolo umenie,"vraví Smith, ktorý sa netají tým, že by sa s ním rád stretol.
https://www.youtube.com/watch?v=KjxD0YbVsFE
"Naozaj príliš nie som na rozhovory,"vraví výrazným prízvukom mesta Leeds. Deväťdesiat minút s ďalším čajom nato ešte stále hovorí, rozpráva o svojej bohatej kariére, devätnástich štartoch v reprezentačnom drese a pôsobeniach okrem svojho rodného mesta v Manchestri United, Newcastli, MK Dons a aktuálne aj v najstaršom klube sveta, Notts Country, so 154-ročnou históriou.
Stále Vás baví BMX? Kolujú o Vás informácie, že ste vyhrávali ako dieťa veľa pretekov. Ako blízko ste boli k tomu, aby ste preň nechali futbal? Ovládate to dodnes, či to je podobné ako s bicyklovaním?
"Ono to vlastne bolo naopak, venovať som sa BMX-u začal ako malé dieťa, oveľa skôr než som začal hrať futbal. BMX ma uchvátilo, pretože môj otec jazdil na motorkách a moja rodina bola zbláznená do bicyklov. Sledoval som videá motocrossu každý jeden deň, pričom som sa stal obrovským fanúšikom Juniora Kicka Starta. Pamätám si filmy ako 'BMX Bandits'. Čo sa týka trofejí, vyhral som Majstrovstvá Británie keď som mal osem. Mal som hneď niekoľko bicyklov, ktoré mi na zdesenie mojej mamy kúpil otec, bol som schopný ísť aj zo škótskeho Iverness do Slough v západnej časti Londýna. Otec bol skvelý jazdec, vždy pripravený prísť domov v piatok, zbaliť nám všetky veci a následne nás voziť celý víkend. Moji rodičia naozaj veľmi chceli, aby sme sa spoločne s mojím bratom stali pretekármi, väčšina mojich kamarátov chcela byť futbalistom - ja som chcel riadiť motorky. Myslím si ale, že keby som na nejakú vyšiel dnes, mal by som problémy."
Embed from Getty ImagesV dokumente od ITV stálo, že keď ste mali štrnásť rokov, navštevovali ste dnes už zaniknutú prestížnu školu FA School of Excellence v meste Lilleshall. Čo je pravdy na tom, že ste sa tam cítili tak nešťastne, že ste ju po niekoľkých mesiacoch opustili?"Je to pravda. Bol som veľmi mladý 14-ročný chlapec, ktorý na to miesto prišiel pochádzajúc z rodiny, kde sme na seba boli všetci naviazaní. Lilleshall pre mňa znamenal úplne iné životné prostredie, vôbec ma nebavil život na internáte a chcel som sa tak vrátiť naspäť k mame, otcovi a bratovi. Bolo naozaj mimoriadne náročné opustiť národnú školu, myslím si však, že môj štýl hry sa hodil viac do Leedsu než tomu, čo odo mňa chceli tréneri v Lilleshall."Aký to bol pocit skórovať z prvého dotyku s loptou vo Vašej profesionálnej kariére na Anfielde?"Na prvý pohľad to vyzeralo dôležito, pre mňa ale každý gól znamenal to isté, od mládežníckych kategórií až po prvý tím. Rozdiel spočíval len v tom, že gól v prvom tíme znamenal viac aj pre ostatných. Ten presný zásah mi zmenil život. V tom čase som mal byť v Izraeli s anglickou reprezentáciou do 18 rokov, pre politickú situáciu v krajine sa to však zrušilo. Vrátil som sa naspäť do Leedsu, tam sa niekto zranil, a tak som bol povolaný na zápas, pričom k tomu všetkému som sa dostal aj na trávnik. Prehrávali sme, no potom som prišiel a bum, skóroval som. Chcel som v tom pokračovať. O týždeň nato sme hrali proti Charltonu a ja som dal gól opäť. V Leedsi bola skvelá atmosféra, Eddie Gray mal na mňa obrovský vplyv. Spoločne s Paulom Hartom ma koučovali už v mládežníckych tímoch a ja som ich nechcel nikdy sklamať, pretože vo mňa prejavili obrovskú dôveru."Boli ste súčasťou mladého mužstva Leedsu, hrali ste po boku Jonathana Woodgata, Leea Bowyera, Harryho Kewella a Stephena McPhaila. Kto z nich svojím talentom vyčnieval?"Ja som bol najmladší, a preto tak na mňa ostatní dozerali. Všetci z nich boli talentovaní a mali hlad po úspechu, čo bolo veľmi dôležité. McPhailove schopnosti boli neuveriteľné, Kewell a Jonathan predvádzali neskutočné kúsky a Bowyer tiež. Stephan mal nejaké zdravotné problémy, vďaka ktorým jeho vývoj nebol tak plynulý, no dobre si pamätám, že všetci z nich boli skvelí chlapi."Ako by ste zhodnotili účinkovanie Leedsu v Lige majstrov zo sezóny 2000/01, keď sa tímu podarilo dostať až do semifinále tejto súťaže?"Pre celý klub to bolo výnimočné dobrodružstvo, neuveriteľný zážitok pre hráčov, ktorí mali 19 alebo 20 rokov. Strelil som náš prvý gól v kvalifikácii v zápase proti Mníchovu 1860 a víťazný presný zásah na Olympic Stadium v jej druhom kole. V skupinovej fáze nám boli prisúdení Real Madrid, Anderlecht a Lazio, no to, že postupujeme, bolo stopercentne isté už pred poslednými zápasmi. Podarilo sa mi streliť ďalší parádny gól, tentokrát proti Laziu, no musím priznať, že som naň až taký veľký podiel nemal, pretože Mark Viduka spravil všetkú tvrdú prácu za mňa! Pred posledným duelom skupiny s Realom Madrid nám už bolo jasné, že postupujeme, pričom situácia Realu bola totožná, a tak sme na Bernabeu hrali uvoľnene. Bolo úchvatné hrať na štadióne jedného z najväčších klubov sveta bez akéhokoľvek tlaku, k čomu nám dopomohol aj fakt, že sme mali ohromnú podporu, zdalo sa nám, že s nami odcestovala polovica Leedsu. Viduka i ja sme obaja skórovali, no prehrali sme 2-3. Následne sme vo štvrťfinále vyradili Deportivo, no semifinále proti Valencii bolo pre nás už príliš veľkým sústom. Doma sme remizovali 0-0, no vonku prišla prehra 0-3. Bol som v tom nešťastnom dueli vylúčený, je dosť možné, že to bolo predovšetkým dôsledkom frustrácie. To bolo pre mňa jediným poškvrnením inak skvelého turnaja. Nič by som na tom každopádne nemenil, užil som si každú jednu minútu."https://www.youtube.com/watch?v=SJcHKKWmnbE
Počas Vašej cesty v Lige majstrov ste museli hrať proti mnohým skvelým obrancom. Kto bol z nich však najlepší?"Mal som tú česť hrať proti niekomu, kto bol podľa môjho názoru najlepším obrancom histórie - skvelému Paolovi Maldinimu. Náš zápas na San Sire bol nezabudnuteľný, pričom tam s nami bolo päť alebo šesť tisíc našich fanúšikov. Podal som svoj najlepší výkon v drese Leedsu vôbec, aj keď sa mi nepodarilo skórovať, celý čas sa mi darilo. Po skončení duelu som si s Maldinim vymenil dres a dodnes je to jediný dres, ktorý som si dal zarámovať."Prečo Leeds nedokázal nič vyhrať? A kedy ste si uvedomili, že ekonomická situácia klubu nebola úplne v poriadku?"Boli tam lepšie tímy ako my, skvelé družstvá ako Manchester United či Arsenal, s väčšími skúsenosťami a prvotriednymi hráčmi. Vzhľadom na to, že som klub dokonale poznal, som prišiel veľmi rýchlo na to, že všetko nebolo v poriadku. Počúval som špekulácie hovoriace o tom, že vedenie sa musí zbaviť hráčov. Predali sme Ria Ferdinanda do Manchestru United v roku 2002 za tridsať miliónov libier. Leeds po ňom nedokázal zaplátať dieru, a to nám pochovávalo nádeje. Skončili sme piati, štvrtí a tretí, pričom David O'Leary bol vyhodený po tom, čo sme boli piati, čo bolo smiešne. O tom, že máme problémy, som sa naplno presvedčil, keď som prišiel do predsezónnej prípravy a my sme mali už len osem či deväť konkurencieschopných hráčov. James Milner a Aaron Lennon mali pritom len 16, ďalej sme mali niekoľko chlapcov z Francúzska, pričom ani jeden z nich predtým v anglickej lige nehral. Zostup bol náročný, najhorší pocit v mojom živote. Vinil som z toho sám seba, no dnes si myslím, že som toho viac urobiť nemohol. Mojou poslednou spomienkou na hranie za tím z môjho rodného mesta je zostup. Príšerné."Embed from Getty ImagesAko smutný ste boli z toho, že ste sa nedostali do nominácie na Majstrovstvá sveta 2002?"Úprimne som si myslel, že som bol lepší než tí, ktorí na ne odcestovali, no všetko to bola moja chyba. Dovtedy som bol v každej nominácii, no proti Macedónsku som sa v kvalifikačnom zápase nechal vylúčiť. Sven, s ktorým som vždy vychádzal veľmi dobre, ma potreboval na ihrisku, potreboval, aby som bol spoľahlivý. Dnes to už chápem. Niekedy si však s tým stále neviem pomôcť (smiech). Namiesto toho som išiel na Majstrovstvá Európy do 21 rokov s Davidom Plattom."Berúc to úvahy to, že ste zostali aj keď väčšina opôr odišla, ako veľmi sklamane ste sa cítili po tom, čo ste počúvali kritiku fanúšikov Leedsu po Vašom prestupe do Manchestru United? Je naozaj pravda, že ste Leeds oslobodili od platenia poplatku, ktorý vám klub dlhoval? A čo ten mýtus hovoriaci o tom, že ste mali kedysi povedať, že 'by ste nikdy nehrali za Manchester United'?"Nie je to mýtus (smiech), naozaj som to povedal. Bol som mladý a naivný, nikdy by som si nebol myslel, že by ma po prvé mohol niekedy United vôbec chcieť a po druhé, že by ma chcel niekedy Leeds predať. Posúďte sami, ako som bol hlúpy. Taktiež som nikdy nepredpokladal, že by Leeds mohol zostúpiť. Pravdepodobne by som nikdy neodišiel, keby sme aj naďalej hrali v Premier League, Leeds ma však chcel predať tomu, kto za mňa ponúkal najviac. Čo sa týka kritiky, bol by som hlupák, keby som si myslel, že žiadna nepríde. Bol som v klube, keď ho pre hranie na Old Trafforde opustil Eric Cantona. V deň, keď sa vrátil naspäť a na Elland Road Kop dokázal skórovať, som videl všetky tie vášne. Hovoril som so Sirom Alexom, ktorý mi povedal: 'Nikdy som si nemyslel, že si dostatočne odvážny na učinenie takého rozhodnutia.' Ten Leeds, ktorý som však opustil nebol tým Leedsom, ktorý som poznal. Vo vedení klubu bolo niekoľko ľudí, ktorých som príliš nemal v láske. Keď som s nimi rokoval, bolo to bláznivé. Mal som možnosť odísť z tímu, ktorý práve zostúpil do nižšej ligy k úradujúcemu šampiónovi. Chcel ma pravdepodobne najlegendárnejší manažér všetkých čias. Ako som to mohol odmietnuť? Čo sa týka odstupnej čiastky Leedsu, mal som ešte päť rokov platný kontrakt, na peniaze som mal nárok, no v daný moment bol krachujúci Leeds tým posledným, čo som chcel vidieť. Nikdy som o tom nerozprával, pretože o mojom klube nechcem hovoriť škaredo. Teraz som naspäť tu a väčšina ľudí ma pozitívne prijala."https://www.youtube.com/watch?v=v00VSzCyDag
Ako ste sa cítili, keď Manchester United tesne po Vašom získaní kúpil i Wayna Rooneyho? Boli ste si vedomý toho, že do tímu prichádza aj on, už predtým, než ste podpisovali kontrakt?"Nie, ale v tom som nevidel žiadny problém. Skvelí útočníci boli v mužstve už predtým, čo by sa koniec koncov od klubu s najvyššími možnými ambíciami v lige aj európskych pohároch dalo čakať. Wayne nám mohol len pomôcť, a tak bola jeho kúpa skvelým krokom."Čo sa Vám odohrávalo v hlave po tom nešťastnom priamom kope Johna Arna Riisa, keď ste si zlomili nohu? Báli ste sa, že Vaša kariéra môže byť na konci?"Snažil som sa nedopustiť si takéto zmýšľanie. Nebola to Riiseho chyba a po zápase za mnou prišiel, no ja som zo svojho zranenia pre seba vytvoril ďalšiu výzvu, ktorá sa napokon ukázala ako najväčšia v mojom živote, vynechal som totiž viac ako pätnásť mesiacov. Bolo to tvrdé zranenie - vykĺbený členok bol horší ako zlomenina nohy, pretože som si odtrhol väzy a boli tam rôzne komplikácie. Vedel som, že už nikdy nebudem rovnakým hráčom. Po svojom zranení som si cenil každý jeden zápas, pretože som dobre vedel, ako blízko som bol ku svojmu koncu. Keď chlapci vyhrali Carling Cup a dali si na seba tričká vyjadrujúc mi podporu, ja som bol v nemocnici a duel som sledoval v televízii. Znamenalo to pre mňa viac ako akékoľvek iné gesto. Naozaj som netušil, že niečo podobné plánovali."Embed from Getty ImagesJe pravdou, že fanúšikovia Liverpoolu napadli oddelenie nemocnice, na ktorom ste boli po tom, čo ste si zlomili nohu?"Nič také sa nestalo, ich fanúšikovia boli vždy pokojní. Do Liverpoolu som prišiel o niekoľko rokov neskôr s Newcastlom a mal som tam slušný ohlas. Dostal som po svojom zranení stovky správ, veľa z nich aj od priaznivcov z Anfieldu. Zdravotnícky personál Liverpoolu bol navyše skvelý. Vzhľadom na to, že netiekla žiadna krv, sa obávali toho, že by som mohol mať konskú nohu."Proti akému najtvrdšiemu hráčovi ste sa kedy postavili? A kto najtvrdší hral po Vašom boku?"Je náročné súdiť to. Futbal bol fyzickejší než dnes, a to vedie k horšiemu. Ak bol niekto lepší ako ja, tak som musel nájsť cestu, ako ho zastaviť. Víťazili zručnosti. Tím Leedsu zo sedemdesiatych rokov by bol zdesený!"Myslíte si, že Vaše občasné posúvanie sa do stredu poľa, na pravú stranu zálohy v Leedsi a do jej stredu v Manchestri United, Vašu kariéru brzdilo alebo naopak Vám to pomáhalo v rozvoji? Preferovali ste skôr hranie v útoku?"Pomohlo mi to, obzvlášť po zranení, pre ktoré som prišiel o 10 alebo 15 percent mojich schopností. Pokiaľ stratíte dve alebo tri percentá na hrote útoku, budete sa trápiť. Musel som znova nájsť sám seba ako hráča, byť trochu viac zdržanlivejší a učiť sa opäť všetko od základov, aby som vedel, ako na svojej pozícii hrať správne. V Newcastli som nastupoval aj ako defenzívny stredopoliar. Zranil som sa v roku 2015, odvtedy ubehlo 11 rokov a ja stále hrám, za čo som vďačný."Embed from Getty ImagesSkúšali ste Fergieho odhovoriť od toho, aby z Vás robil stredného záložníka? Verili ste úprimne tomu, že by ste sa mohli stať novým Royom Keanom?"Ľudia tvrdili, že som do Manchestru United prišiel, aby som Keana nahradil. Nezmysel. Vo väčšine zápasov som hral v záložnej trojici po boku Roya a Scholesyho. Roy mal mimoriadne vysoké očakávania a vždy odo mňa chcel, aby som na ihrisku lietal. V jednom zápase som išiel do tvrdého sklzu, Roy však po mne kričal, aby som zostal na nohách. O dve minúty nato išiel po loptu a zasiahol hráča. Keď sa postavil, pri pohľade na mňa sa usmieval, no mal to všetko dovolené, bol to kapitán. Strávil som s ním veľa času. Bol to skvelý chlapík."Ľudia mali radi Váš postoj v Manchestri United - bavili ste sa spoločne s fanúšikmi. Spomínate si, ako ste počas rozcvičky v Prahe strelili gól z poliacej čiary a potom si robili žarty z ľudí, ktorí skandovali "Smithy, pobozkaj odznak klubu"?"Stalo sa to, pretože som predtým pobozkal odznak Leedsu, odznak môjho klubu. Fanúšikovia Manchestru United sa tak na tom dobre zabávali. Bolo to však šialené, vidieť 5 000 ľudí na tribúne v Prahe, ktorí na vás skandujú. Bol som veľký futbalový fanúšik a stále ním som, som obyčajný chlap, ktorý skončil tak, že hrá futbal, takže som ich vedel pochopiť. Odznak som ale nepobozkal a myslím si, že za to si ma cenili ešte viac."Embed from Getty ImagesHrali ste po boku viacerých skvelých útočníkov, ktorý z nich bol najlepší?"Všetci boli skvelí, no povedal by som, že Mark Viduka. Ešte predtým, než ho podpísali, za mnou prišiel David O'Leary a spýtal sa ma: 'Aký typ útočníka by si chcel po svojom boku?' Nikdy som nebol gólovou mašinou, a tak som jednu chcel mať pri sebe. Prišiel zo Celticu a padli sme si takmer okamžite do oka. Nikdy nevyzeral tak, ako keby sa snažil, no v skutočnosti sa snažil vždy. Jeho schopnosti s loptou berúc do úvahy, aký veľký chlap to bol, boli dychvyrážajúce."Čo vravíte na ten rozhovor Roya Keana pre MUTV?"Keď ste kapitánom futbalového klubu, máte právo povedať hocičo, čo sa vám zachce. Roy nepovedal verejne nikdy nič, čo by nepovedal aj nám priamo do očí. V tom videu bol pravdepodobnejšie dokonca pokojnejší než v šatni. S Royom som mal skvelý vzťah. Čítal som jeho knihu, užil som si to a veľmi som si cenil to, čo o mne napísal."Keď sa pozrieme na fanúšikov Leedsu, ktorí Vás po Vašom návrate počas predsezónnej prípravy v drese Newcastlu v roku 2009 vypískali, čo by ste im odkázali?"Nebolo to až tak zlé. Nie som hlúpy - nežijem vo svete, kde sa fanúšikovia k hráčom, ktorí opustili ich milovaný klub, správajú vždy úctivo. Keby som bol medzi fanúšikmi Leedsu a jeden z hráčov mužstva by celok opustil pre horúceho rivala, asi by som pískal s nimi. Keby však nikto môj odchod neriešil, a to, že ich opúšťam by zobrali bezproblémovo, asi by to bolo z mojej strany hráčske zlyhanie. Leeds je klub, ktorému fandím. Nehovorím o svojom odchode, no na druhej strane sa za nič, čo sa v minulosti udialo, nepotrebujem ospravedlňovať."Embed from Getty ImagesAko by ste porovnali zostup s Leedsom so zostupom s Newcastlom? Ktoré z nich Vás zasiahlo viac?"Pri zostupe s Newcastlom som bol vo väčšej časti sezóny zranený, odohral som len niekoľko zápasov. Bolelo to však i tak, pretože som bol každodenne obkolesený ľuďmi, pre ktorých to veľa znamenalo. Zostúpiť nechcel nikto. Našťastie sme sa medzi elitu dokázali rýchlo vrátiť naspäť. Niektorí ľudia si mysleli, že by sme sa mohli dostať ešte hlbšie, teda do tretej divízie, no my sme odohrali skvelý ročník. Prekonali sme klubový rekord v počte bodov za sezónu, mali sme 20 čistých kont a hrávali sme pred 50 000-ovou diváckou kulisou. Neskutočná podpora."Za Newcastle ste nikdy neskórovali, a to ste nastúpili do deväťdesiatich štyroch stretnutí. Nebolo to sklamaním?"Popravde ani nie. Bol som defenzívny záložník, vzhľadom na to, že som však predtým hrával v útoku, odo mňa ľudia očakávali góly. Defenzívni stredopoliari nemajú tendenciu skórovať. Ak si dobre pamätám, tak sa to raz podarilo Claudemu Makelelemu v Chelsea. V Newcastli som mal niekoľko možností zaznamenať presný zásah, myslím si ale, že úspechom bolo, že som ako kapitán pri absencii zraneného Nickyho Butta doviedol tím k postupu naspäť do Premier League."Ako veľmi blízko ste boli k prestupu do Leedsu v roku 2012, keď o Vás manažér Simon Grayson prejavil záujem?"Bola to len špekulácia. Nič od Simona či Leedsu som nepočul. Nemyslím si, že by som sa mohol vrátiť späť, myslím si, že by to bolo nespravodlivé. Nebol som tým hráčom, ktorým som byť zvykol predtým, mal som už 33 rokov, nie 21, a hoci som si stále myslel, že som mal na hru významný vplyv, chcel som, aby si na mňa uchovali spomienky z časov, keď som bol mladík a Leeds bol ešte iným tímom."Embed from Getty ImagesPatríte medzi malé množstvo bývalých hráčov extratriedy poslednej dekády, ktorí skončili v divízii League One. Malo by Váš príklad nasledovať viac profesionálnych futbalistov, ktorí už nemajú na vyššiu úroveň?"Milujem futbal a chcel som pokračovať v hraní. Radšej hrám a som súčasťou niečoho, chcel som tiež vyskúšať niečo iné a dať svojmu tímu niečo, čo možno predtým nemali. Veľa som sa toho naučil o druhej strane futbalu, s tým, čo musia spraviť tréneri, to, ako sa vyrovnať s vecami, ktoré sú brané ako samozrejmosť, tiež to, že hráči, ktorí každoročne bojujú o lepšiu zmluvu, môžu byť skvelí, no do samotného vrcholu im stále niečo chýba. Zažil som dva skvelé roky v MK Dons, nedostali sme sa ale cez čiaru, aby sme postúpili. Hrali sme však proti veľkým tímom a štandardy boli vysoké."Povedali ste, že by ste sa dali aj na trénerskú kariéru. Už teraz ste napoly manažérom v Notts Country..."Rozhodne. Na každý deň sa sústreďujem ako hráč i tréner."