Antonio Conte v londýnskej Chelsea dlho nepôsobí, aj napriek tomu ale pod vedením talianskeho manažéra možno vidieť značné pokroky. V tíme dostávajú čoraz viac priestoru mladíci, a hoci je ešte príliš skoro na predčasné závery, už teraz môžeme konštatovať, že práve časté zaraďovanie futbalistov z akadémie do zápasových nominácií patrí medzi jeho najpozitívnejšie zmeny. Ako je to ale s mladými hráčmi v klube naozaj? Prečítajte si názor Alexa Hessa.
V uplynulých rokoch si Chelsea prešla pri snahe dosahovať úspechy hneď dvomi odlišnými postupmi. Na povrchu vidíme áčko družstva, ktorého chod sa príliš od ostatných veľkoklubov nelíši: mužstvo zložené z dvadsiatich piatich hráčov, ktoré sa pravidelne mení a formuje v priebehu prestupových období, mnohokrát aj za cenu veľkých nákladov. Pokiaľ sa však pozrieme na celú situáciu v hlbšom kontexte, vidíme okrem futbalistov, ktorí zdieľajú povinnosti prvého tímu, úplne iný spôsob organizácie. Podobne ako i iné špičkové celky, aj Chelsea má svoju globálnu sieť skautov, ktorých neľahkou úlohou je monitorovať a vyhľadávať najtalentovanejších mladíkov z celého sveta bez ohľadu na čokoľvek iné, než futbalové schopnosti.
Rozdiel spočíva v tom, že Chelsea získava hráčov hromadne, keď všetkých svojich chlapcov necháva účinkovať vo svojej akadémii (mladíci vyhrali štyri z posledných piatich edícií FA Youth Cupu, a tiež niekoľko titulov z UEFA Youth League). Potom, keď už sú dosť starí na to, aby hrali v prvom tíme, ich klub posiela na hosťovanie do rozličných krajín, kde následne trávia často aj viacero rokov. No a na samotný koniec, v momente, keď sa ich hodnota dostane na vrchol, sú odchovanci takmer bez výnimky predaní natrvalo.
Spočítajte si to sami
Chelsea má v súčasnosti na hosťovaniach hneď tridsaťosem hráčov, a to v Brazílii, Bristole, Aldershot aj Alanyaspore. Podobný postup vo futbalovom svete je pozoruhodný už sám o sebe, na zvláštnosti si pritom ešte viac pridáva pri fakte, že tieto operácie nie sú robené za očakávaným účelom. Mládežnícky systém v Chelsea je stručne povedané jednoducho biznis, peniaze investované klubom na nižších vekových úrovniach sa nerátajú do výpočtov UEFA, zatiaľčo financie uhradené za kupovanie seniorských hráčov áno. Ide tak o šikovný vyrovnávajúci manéver.
Aj napriek tomu, že ide o majstrovský ťah, i keď nie tak veľmi etický, je však pre Chelsea škoda, že nikto z jej akadémie sa výrazným spôsobom v prvom tíme neusadil, lepšie povedané, nikto nedostal šancu na to, aby sa mohol usadiť. John Terry, ktorý debutoval pred osemnástimi rokmi, ostáva stále posledným hráčom, ktorý postupoval v mládežníckom systéme klubu kategóriu za kategóriou, aby sa následne stal kľúčovým hráčom áčka. Odvtedy už ale ubehlo času až príliš veľa.
V tejto sezóne Chelsea po dlhom čase ukazuje konečne prvé náznaky integrácie mladíkov, pričom najvýraznejšie to bolo viditeľné v priebehu uplynulého víkendu, keď všetky tri striedania Antonia Conteho predstavovali hráčov vychovaných akadémiou družstva (Nathaniel Chalobah si okrem toho v zápase pripísal parádnu asistenciu). Po dueli s Leicestrom bolo možné konštatovať, že hneď štyria futbalisti, Dominic Solanke, Ola Aina, Ruben Loftus-Cheek a spomínaný Chalobah, si našli na lavičke The Blues stabilné miesto a vo ôsmich ligových kolách boli celkovo povolaní na súboj pätnásťkrát.
Progres v tak zásadnej veci je pochopiteľne vecou istého dlhodobého procesu, vzhľadom na počet zranení, ktoré Chelsea sužovali, nasadzovanie mladíkov navyše mohlo byť len nútenou improvizáciou, drobné zmeny však už možno vidieť. Keď si porovnáme situáciu s tou pred roka, Loftus-Cheek len veľmi ťažko patril medzi kľúčové postavy mužstva. Klubová politika sa mohla zmeniť aspoň sčasti, čoho čerešničkou na torte je dávanie príležitostí odchovancom namiesto ich posielania na hosťovanie.
Sľubné náznaky do budúcnosti
Svoj podiel na pozitívnom vývoji náročnej situácie rozhodne zohral aj manažér londýnskeho tímu.
"Áno, podpora mládeže je dôležitá, pretože Chelsea má fantastickú akadémiu,"vyhlasoval Conte po svojom príchode v júli.
"Vidím v nej hneď viacero hráčov s dobrými vyhliadkami. Myslím si, že akadémia môže pre prvý tím slúžiť ako skvelý zdroj. S mladými hráčmi pracujem veľmi rád, baví ma tiež práca na ich zlepšovaní."Conteho slová boli pritom mimoriadne podobné tým, ktoré vyhlásil jeho predchodca, Guus Hiddink.
"Akadémia nás oslobodzuje. Všímam si hneď niekoľko hráčov, ktorí s nami trénujú, od ktorých by som toho chcel vidieť ešte viac. Je pekné, že sa nám darí vyhrávať mládežnícke trofeje, no je ešte krajšie, keď títo chlapci môžu absolvovať zopár tréningov s nami."Hiddink naozaj neklamal. Okrem toho, že poskytol dostatok minút hráčom, ktorí si predtým museli prejsť tradičnými hosťovaniami, ako napríklad Bertnardovi Traoremu (a to aj na úkor krátkodobých podpisov, medzi ktorých patril i Alexandre Pato), si pod Hiddinkom počas jeho polsezóny celkovo pripísali hráči z akadémie, keď pochopiteľne nerátame Terryho, hneď trinásť štartov. Pod jeho vedením debutovali Jake Clarke-Salter, Tammy Abraham a Fikayo Tomori.
Pre porovnanie, Jose Mourinho nasadil hráča z akadémie počas dvoch sezón len sedemkrát. Rafa Benitez na druhej strane na svojom konte mal za necelú sezónu číslo dvanásť (aj keď do úvahy musíme brať, že hneď jedenásť z tohto počtu išlo na tričko Ryana Bertranda, hráča, ktorý si pred svojou šancou v prvom tíme musel prejsť hneď šiestimi hosťovaniami). Keď sa pozrieme do ešte hlbšej histórie, Roberto di Matteo dal počas ôsmich mesiacov šancí odchovancom šestnásť (štrnásť z nich opäť Bertrandovi), Carlo Ancelotti za dve sezóny zase len jedenásť. Luis Felipe Scolari dokonca nedal príležitosť žiadnemu hráčovi z akadémie, pričom číslo Avrama Granta bolo totožné, kým Mourinho počas svojho prvého pôsobenia v Chelsea mal na svojom konte štrnásť takýchto zápisov. Tieto čísla sú žalostne nízke.
https://www.youtube.com/watch?v=wNODjYUvZNc
Dlhodobé zmýšľanie
Problém Chelsea nespočíva v tom, že by klub v akadémii nemal dostatok kvalitných hráčov, práve naopak, fantastických mladíkov v nej nájdeme mnoho. Vecou, ktorú treba riešiť, je fakt, že Londýnčania ich nikdy do úvahy nebrali ako potenciálnych hráčov prvého tímu, a to dokonca ani pri výraznom progrese mladého hráča.
"Chelsea vyprodukovala viacero hráčov, ktorí hrajú za výbery do dvadsať rokov, no čo sa stane potom? Odchádzajú na hosťovania,"povedal Dermot Drummy, ich bývalý mládežnícky tréner a súčasný kouč Crawley Town.
"Je to nepekné, v skutočnosti v ich prípade neexistuje žiadne spojenie s prvým tímom. Ich akýkoľvek manažér musí docieliť to, aby išlo všetko ako po masle. Prehráte zápas a už je zdvihnutý varovný prst. Ich cieľom je udržať si svoju prácu, byť úspešný s prvým tímom."V práci v Chelsea je síce zásadný rozpor, krátkodobé ciele klubov určujú trend a dôkazom toho je aj jej trinásť trofejí. Abramovičovi jeho plán funguje do bodky, mať akadémiu, ktorá môže kedykoľvek zásobovať prvý tím, je bezpochyby mimoriadne prospešné. Nech už to znie akokoľvek neuveriteľne a zvláštne, kvalitne fungujúce mládežnícke tímy majú funkciu spočívajúcu ako zdroj hrdosti a optimizmu fanúšikov klubu, ako pocit zachovania si jeho identity. S klesajúcim počtom kvalitných akadémií v špičkových futbalových kluboch je dojem ešte pôsobivejší.
Zaostávanie
Okrem spomínaných prozaických dôvodov môže mať akadémia ale samozrejme aj mnoho konkrétnych výhod, a to v neposlednom rade dať možnosť talentovaným hráčom zaregistrovať sa. Zásadnou vecou pri výchove mládeže je fakt, že ide o nezmerateľnú vedu, podľa presných pravidiel sa tu jednoducho riadiť nemôžete. Niektorým jedna či dve sezóny na hosťovaní prospeje, pre ostatných slúži ako zdroj katastrofálnej stagnácie. Na každého Ryana Bertranda, pri ktorom systém hosťovaní zafungoval veľmi dobre, sa vždy nájde aj Joao Rodrigez, útočník Chelsea, ktorý je už na svojom siedmom hosťovaní (tentokrát v Kolumbii), hráč, ktorý priemerne počas týchto pôsobení odohral v jednom mužstve päť stretnutí. Jeho kariéra sa tak neuberá žiadnym smerom.
Každý hráč postupuje inou rýchlosťou a futbal na najvyššej úrovni pre všetkých nemusí byť automaticky testom, pre niektorých môže byť odrazovým mostíkom k následnému úspechu. Pred rokom len veľmi málo ľudí považovalo Rashforda za budúcu veľkú hviezdu Premier League. Louis van Gaal mu však dal šancu medzi najlepšími z najlepších a Angličan sa tak stal najsľubnejším mladíkom Manchestru United od čias Ryana Giggsa.
Chelsea svojim hráčom nedovolila učiniť posledný, najdôležitejší krok. Ktovie, o koľko Rashfordov prišla, keď ich potenciál zahodila pre svoj systém hosťovaní. Je dosť možné, že o žiadneho. Na druhej strane ich však byť mohlo hneď niekoľko. Josh McEachran a Gael Kakuta boli možnými adeptmi, ich pozoruhodné talenty ostali priaznivcom The Blues v pamäti, no dnes ich kariéry rozvíjajúce sa v Brentforde a Hebei China Fortune majú od dokonalosti ďaleko. Je pravdepodobné, že celková ziskovosť systému je prvoradá a toto špekulovanie je tak zbytočné, z hľadiska prostého futbalového fanúšika je však fakt, akým Chelsea prišla o svojich potenciálnych hráčov, takpovediac smutné.
https://www.youtube.com/watch?v=OxXHI-1AoY8
Ukážu až činy
V posledných rokoch došlo k drobnej úprave stratégie, no nie natoľko výraznej, aby sme mohli hovoriť o zmene systému.
"Moje svedomie mi hovorí, že pokiaľ Baker, Brown a Solanke nebudú do niekoľkých nasledujúcich rokov súčasťou svojich národných družstiev, na vine budem ja. Vo veku 16 či 17 rokov si nemyslím, že je pre nich dobré ísť niekde inde. Musia sa učiť po našom boku. Naučia sa toho mnoho,"vravel Mourinho v lete 2014.
Napriek tomu ale trio sotva pod Portugalčanom uzrelo svetlo sveta, podľa všetkého sa tiež naštrbili ich vzťahy.
"Hráči a agenti vravia: 'Oh, potrebujem na to, aby som niečo dokázal, päť zápasov po sebe'. Nepotrebuješ päť zápasov. Potrebuješ desať minút. Už za desať minút mi vieš ukázať, či si pripravený alebo či pripravený nie si."Osem mesiacov nato, už bez Moua, bol športový riaditeľ Chelsea Micahel Emanelo mimoriadne úprimný.
"Chce to majiteľ, chce to tréner prvého tímu, chce to manažér z akadémie, chcem to ja, chcú to fanúšikovia, každý chce, aby sa tak udialo,"povedal a naznačil, že s Mourinhom si nie všetci úplne sadli.
Zmena?
Až čas ukáže, či Emanelove slová boli prázdne alebo nie. Vzhľadom na to, že ide presne o vety, ktoré chcú fanúšikovia počuť, môžeme len špekulovať o tom, či nešlo namiesto pravdivých tvrdení o pokus volebnej kampane. Prvé signály sú ale povzbudivé, Chelsea naznačila, že s Contem mladíkom môže svitať na lepšie časy a nám, fanúšikom kvalitného futbalu, neostáva nič iné, než dúfať v to, že tomu tak bude naozaj.