Všetko pritom začalo tak nádherne. Písal sa august 2007 a Manchester United mal za sebou nepodarený vstup do súťaže. V prvých troch dueloch nielenže nevyhral, ale dokonca prehral v mestskom derby so Citizens 1:0, čo bolo v tých časoch ešte považované za hanbu.Štvrté kolo Premier League priviedlo na Old Trafford londýnsky Tottenham a po šesťdesiatich minútach svietil na ukazovateli bezgólový stav. Tím okolo Ryana Giggsa, Paula Scholesa, či Carlosa Teveza sa všemožne snaží uchmatnúť trojbodový zápas pre seba, ale Spurs hrajú organizovane a domácim bez problémov vzdorujú.
Až príde šesťdesiata ôsma minúta a moment, ktorý si Divadlo snov zapamätá na dlhú dobu.
Dvadsaťročný Portugalčan, v premiére na domovskom štadióne svojho nového klubu , preberá loptu a zo vzdialenosti cez tridsať metrov ju posiela na bránku Kohútov. Reprezentačný gólman Paul Robinson je v úlohe štatistu a Nani v tej chvíli rozhoduje celý duel. United vyhrajú 1:0, mladíkov debut na Old Trafford je skutočne z ríše snov a budúcnosť vyzerá byť taká ružová.
Záblesk dokonalosti z 26. augusta 2007 zopakoval Nani ešte niekoľkokrát. Sezóna 2008 a tretí gól do siete Liverpoolu pri výhre 3:0. Presný zásah proti Chelsea v Community Shield 2009. Sólo v zápase s Boltonom v roku 2010. Premenená penalta vo finále Ligy Majstrov 2008.
Po siedmych rokoch je však jasné, že rodák z Kapverdských ostrovov nikdy nezažiaril natrvalo. Nie, žeby bola jeho kúpa nezmyselnou chybou, to nie. Portugalský futbalista však svoj potenciál nikdy nenaplnil. Za dlhých sedem rokov nedokázal slávne záblesky rozjasniť v trvajúcu žiaru.
I preto je dnes na ceste z Manchestru, kde sa už pravdepodobne nikdy nevráti.
Dnes to vyznieva možno až neuveriteľne, či dokonca vtipne, ale Nani bol svojho času považovaný za druhého Cristiana Ronalda. Obaja Portugalčania, obaja zo Sportingu. Schopní hrať oboma nohami s neobyčajným futbalovým darom.
Nani však nikdy nebol schopný prekročiť vlastný tieň. Ronaldo to dokázal a dnes je z neho jeden z najlepších futbalistov sveta.
Jasné, nepomáhali mu zranenia, ktoré ho trápili najmä v posledných dvoch rokoch, či nezaslúžená červená karta proti Realu Madrid. Zrkadlo si ale musí nastaviť sám. Len on vie, či pre svoju kariéru urobil naozaj všetko.
Isté je len jedno. Byť vedľajšou súčasťou prestupu Marcosa Roja zďaleka nenapĺňa prognózy skautov, či nádeje aké vlial fanúšikom v onen 26. august 2007.
Dnes odchádza z Manchestru smutne a zadnými dverami.