Portál "The Players Tribune" patrí k mimoriadne ob?úbeným a vyjadrujú sa cez neho známi aj menej známi športovci. Hodnotia situácie, obohacujú fanúšikov svojimi názormi a životnými príbehmi. Takýmto spôsobom sa prezentoval aj manažér Leicesteru City Claudio Ranieri. Spomína si na doterajšiu cestu od príchodu do klubu. Celý ?lánok je citáciou talianskeho kormidelníka.Pamätám si prvé stretnutie s riadite?om klubu, ke? som prišiel do Leicestru na za?iatku leta. Sadol si a povedal mi:„Claudio, toto je pre klub dôležitý rok. Je dôležité udrža? sa v lige, musíme zosta? v bezpe?í.“Moja odpove? znela:„V poriadku, jasné. Na tréningoch budeme tvrdo pracova? a pokúsime sa tento cie? naplni?.“Štyridsa? bodov. To bol cie?. To bol po?et bodov, ktoré sme museli získa? na záchranu Premier League a mohli našim fanúšikom poskytnú? ?alšiu sezónu futbalu v najvyššej anglickej sú?aži. Nesnívalo sa mi, že 4. apríla 2016 budeme vidie? Leicester City na samom vrchu tabu?ky so 69 bodmi. Minulý rok v rovnakom ?ase sme boli v pásme zostupu. Neuverite?né.
Mám 64 rokov, tak nechodím príliš von. Moja manželka je so mnou už 40 rokov, ke? máme vo?né dni, tak sa snažím zosta? blízko pri nej. Chodíme k jazeru pri našom dome a ak sa cítime dobrodružne, pozrieme si film. Ale v poslednej dobe som naozaj po?ul hluk zo všetkých svetových strán. Je nemožné to ignorova?. Po?ul som, že dokonca v Amerike máme nových fanúšikov.
Hovorím vám:„Vitajte v klube. Sme š?astní, že vás máme. Chceme, aby ste milovali náš štýl futbalu a chcem, aby ste milovali našich hrá?ov, pretože ich cesta je neuverite?ná."Možno už aj poznáte ich mená. Hrá?i, ktorí boli považovaní za príliš malých alebo pomalých pre iné ve?ké kluby. N’Golo Kanté. Jamie Vardy. Wes Morgan. Danny Drinkwater. Riyad Mahrez. Ke? som prišiel v prvý de? a videl som kvalitu týchto hrá?ov, vedel som, ako dobrí môžu by?. Dobre, vedel som, že máme šancu zachráni? sa v lige.
Tento Kanté, utekal tak tvrdo, že som si myslel, že musí ma? v trenírkach zásobu bateriek. Po?as tréningu nikdy neprestal beža?. Musel som mu poveda?:„Hej, N'Golo, spoma?, spoma?. Neutekaj za loptou v každej situácii.“Kanté mi odpovedal:„Áno, pane. Áno, v poriadku.“O desa? sekúnd neskôr som sa na neho pozrel a znovu utekal. Hovorím mu, že jedného d?a ho uvidím nacentrova? loptu, ktorú sám usmerní hlavi?kou do siete. Je neskuto?ný, ale nie je jediným k?ú?om. V tejto perfektnej sezóne je ve?a k?ú?ov.
Napríklad Jamie Vardy. To nie je futbalista. Je to fantastický kô?. Na ihrisku má potrebu by? vo?ný. Hovorím mu, že má slobodu pohybu akoko?vek bude chcie?, ale musí nám pomôc? v momente, ke? stratíme loptu. To je všetko, ?o od neho žiadam. Ak za?nete napáda? protivníka, všetci vaši spoluhrá?i vás budú nasledova?.
Ke? sme boli pred prvým zápasom sezóny, povedal som hrá?om, aby hrali za svojich spoluhrá?ov. Sme malý tím a musíme bojova? celým svojím srdcom. Celou dušou. Nezaujíma ma meno protivníka. Všetko ?o chcem, je boj, aby ste bojovali. Ak sú lepší ako my, v poriadku, gratulujeme im. Ale ak sú lepší, musia to ukáza? na ihrisku.
Od prvého d?a bola v Leicestri fantastická energia. Od riadite?a cez hrá?ov, realiza?ný tím a fanúšikov. To, ?o som cítil, bolo neuverite?né. Na našom King Power Stadium bola senza?ná energia. Spievajú fanúšikovia iba vtedy, ke? máme loptu? Nie, nie. Ke? sme pod tlakom, fanúšikovia chápu našu boles? a spievajú zo srdca. Chápu komplexnos? hry a to, ke? hrá?i trpia. Sú k nám ve?mi, ve?mi blízko.Sezónu sme za?ali ve?mi dobre, ale naším cie?om bolo zachráni? sa v sú?aži. Prvých devä? zápasov sme vyhrávali, ale dostávali sme ve?a gólov. Museli sme da? dva alebo tri na to, aby sme zví?azili. Ve?mi ma to znepokojovalo. Pred každým zápasom som povedal:„Po?me chlapci, po?me. Dnes ?isté konto.“Žiadny ?istý štít neprišiel. Vyskúšal som hocijakú motiváciu. Nakoniec, pred zápasom s Crystal Palace som povedal:„Chlapci, po?me, po?me. Ponúkam vám pizzu v prípade, ak neinkasujete gól.“Samozrejme, moji hrá?i gól nedostali a vyhrali 1:0.
Za našou dohodou som stál a zobral mojich hrá?ov do pizzérie Peter na námestí v Leicestri. Ke? sme tam prišli, tak som mal pre nich aj isté prekvapenie.„Pre všetko musíte pracova?. Musíte robi? aj pre pizzu. Spravíme si našu vlastnú.“Vošiel som do kuchyne s cestom, syrom a omá?kou. Nahádzali sme si do nej vlastné veci. Bola ve?mi dobrá, užil som si mnoho kúskov. ?o vám môžem poveda?? Som taliansky muž. Milujem našu pizzu a naše cestoviny.
Teraz máme ve?a ?istých štítov a myslím si, že to nie je náhoda. Máme do konca šes? zápasov a musíme pokra?ova? v boji s našim srdcom a dušou. Toto je malý klub, ktorý ukazuje svetu, ?o môžeme dokáza? v?aka tímovému duchu a odhodlaniu. 26 hrá?ov, 26 odlišných mozgov. Ale jedno srdce.
Ve?a mojich hrá?ov bolo pred pár rokmi v nižších ligách. Vardy pracoval v továrni, Kanté bol v tretej francúzskej lige. Mahrez hral štvrtú francúzsku divíziu. Teraz bojujeme o titul. Fanúšikovia Leicestru, ktorých som stretol na ulici, mi hovoria, že snívajú. Ale ja im hovorím.„Okej, vy snívate pre nás. My nesnívame. My jednoducho tvrdo pracujeme.“Nezáleží, ?o sa stane do konca sezóny. Myslím si, že náš príbeh je dôležitý pre všetkých futbalových fanúšikov na svete. Dáva to nádej všetkým mladým hrá?om, ktorým bolo povedané, že nie sú dostato?ne dobrí. Môžu poveda? sami sebe.„Ako sa dostanem na top úrove?? Ak to dokáže Vardy, ak to dokáže Kanté, možno to dokážem aj ja.“?o k tomu potrebujete? Ve?ké meno? Nie. Ve?ký kontrakt? Nie. Potrebujete iba otvorenú myse?, otvorené srdce, plne nabitú batériu a vo?ne uteka?. Ktovie, na konci sezóny možno usporiadame dve pizza párty.
Claudio Ranieri.